Zelení – ale s rozumom
Bruselská byrokratická karavána ide napriek kriku ďalej. No aj s nástupom prezidenta Trumpa bude tlak na zmenu smerovania EÚ narastať. Môžeme byť v Európe najzelenší – no nie sme takí bohatí, aby sme sa neustále snažili zvyšku sveta bezhlavo utekať.
Ako teda upraviť energetickú politiku tak, aby viedla k znižovaniu emisií skleníkových plynov a zároveň v čo najmenšej miere oslabovala výkonnosť európskej ekonomiky, konkurencieschopnosť jej priemyslu a prosperitu občanov Európskej únie?
V INESS sme spojili sily s ďalšími 6 európskymi think-tankmi a Komisii sme predložili návrh základných princípov pre zelenú, ale efektívnu EÚ. Základnou myšlienkou našej reformy je opustiť centralizovaný mikromanažment emisií a sústrediť sa len na jeden jediný primárny cieľ – znižovanie emisií skleníkových plynov.
Ostatné ciele, ako je podiel OZE na konečnej spotrebe energie, cieľ zvyšovania energetickej efektívnosti či stanovovanie termínov zákazu niektorých technológií (napr. spaľovacích áut) sú v kontexte stanoveného emisného cieľa nadbytočné. Zbytočne zvyšujú náklady energetickej transformácie a mali by byť zrušené.
Zjednodušene – tu je cieľ zníženia emisií, ale nikto vám nebude rozkazovať, ako presne toto zníženie musíte dosiahnuť. Komisia by napríklad nemala určovať, čo sú preferované technológie výroby elektriny. Každá ušetrená tona CO2 sa musí počítať rovnako – bez ohľadu na fakt, či bola ušetrená vo veternej, jadrovej či plynovej elektrárni, alebo uložená v podzemí.
Nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je stanovenie jednotnej ceny uhlíka. Cenový mechanizmus následne sám prinúti investorov hľadať najlacnejšie a najefektívnejšie úspory uhlíkových emisií. Zdaňovanie emisií uhlíka by sa však malo preniesť do zníženia priamych daní a nie vytvárať dvojité zdanenie, aby nezvyšovalo celkové daňové zaťaženie Európanov.
Takto nastavená zelená politika by bola lacnejšia, technologicky neutrálna a nechávala by väčší priestor výrobcom, aj väčší výber spotrebiteľom. Je to veľký skok zo súčasného nastavenia, ktorý by znamenal zrušenie mnohých nariadení, projektov a programov.
Nie je však nepredstaviteľný. Dovolím si napísať, že z pohľadu zachovania ekonomickej úrovne EÚ je dokonca nevyhnutný.
Tento komentár nadväzuje na našu najnovšiu publikáciu Energetická politika, ktorá prináša odporúčania pre novú Európsku komisiu.