Mesto kupuje národnú kultúrnu pamiatku Reimovu vilu
Mesto Dubnica nad Váhom odkúpi Reimovu vilu, národnú kultúrnu pamiatku po architektovi Gustávovi Reimovi, spolu s prilehliacimi pozemkami za takmer 167-tisíc eur v súťaži po vyhlásení Sociálnej poisťovne. Cieľom je citlivá rekonštrukcia a otvorenie objektu pre verejnosť ako kultúrno-spoločenského centra s knižnicou, ktoré by slúžilo všetkým generáciám. História objektu siaha do konca 19. a začiatku 20. storočia, je to jedna z mála zachovaných secesných stavieb s výraznou zimnou záhradou; po rekonstrukcii by mala slúžiť ako inšpiratívne a podnetné prostredie pre obyvateľov mesta.
Vo vile po architektovi Gustávovi Reimovi na Partizánskej ulici mala do roku 2018 svoje pracovisko Sociálna poisťovňa. Posledných osem rokov bol pamiatkovo chránený objekt prázdny a chátral.
Reimova vila je tak po Dome záhradníkov (Chateau Mignon) už druhou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorú sa mestu podarilo za výhodných podmienok získať do majetku s cieľom zabrániť ich ďalšiemu chátraniu a ničeniu. „Našou ambíciou je Reimovu vilu s využitím nenávratných finančných zdrojov a v spolupráci s pamiatkovým úradom citlivo zrekonštruovať a otvoriť ju pre verejnosť. Ide o významný a hodnotný objekt s obrovským potenciálom, bolo by veľkou škodou, ak by naďalej chátral a neslúžil ako podnetné a inšpiratívne prostredie obyvateľom a návštevníkom nášho mesta,“ načrtol primátor mesta Peter Wolf.
Mesto Dubnica nad Váhom v lete tohto roku zareagovalo na obchodnú verejnú súťaž, ktorú vyhlásila Sociálna poisťovňa ako vlastník objektu. Mesto v súťaži uspelo a rodinnú vilu po rodine Reimovcov spolu s rozľahlými pozemkami kupuje za takmer 167-tisíc eur. Kúpu objektu schválilo na neplánovanej augustovej schôdzi aj mestské zastupiteľstvo.
Po rekonštrukcii 2-podlažnej vily by v tomto objekte mohlo vzniknúť kultúrno-spoločenské centrum s knižnicou, otvorené a dostupné všetkým generáciám obyvateľstva na zmysluplné a aktívne trávenie voľného času.
Reim sa do Dubnice prisťahoval v roku 1886 z Viedne. V Dubnici už býval jeho brat Emil, zamestnanec u majiteľky kaštieľa Ifigénie de Castries. Jedným z Gustávových prvých projektov v novom bydlisku bola prestavba zničeného panského majera v blízkosti kaštieľa. Meno Gustáva Reima sa v literatúre spája s budovaním železničnej infraštruktúry na Považí, no túto informáciu zatiaľ nemáme pramenne podloženú. Architektonickú stavbu máme zatiaľ doloženú (okrem Dubnice, Prejty a Kolačína) iba v Trenčianskych Tepliciach. Od roku 1900 Gustáva nachádzame ako člena v dubnickom obecnom zastupiteľstve. Aj v dôchodkovom veku pracoval a tvoril, hoci išlo skôr o menšie projekty lokálneho charakteru. Hovoril najmä po nemecky. Zomrel 5. októbra 1933 v Dubnici.
Reimova vila je jednou z mála zachovaných stavieb z prelomu 19. a 20. storočia. V roku 1933 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Zastavanú plochu v minulosti obklopovala veľká záhrada, o čom svedčia stromy i zvyšky fontány. Dvojpodlažná budova nepravidelného pôdorysu, podpivničená, nesie prvky prevažne secesného slohu. Architektonicky zaujímavá je zachovaná presklená zimná záhrada. Mala sedem izieb a jednu kuchyňu. Po smrti Reima tu zostala bývať manželka Laura a syn Gustáv. Rodinnú vilu napokon znárodnil štát v roku 1952.
