Vyšla 103. epizóda Vedeckého podcastu SAV
V 103. epizóde Vedeckého podcastu SAV, ktorá vychádza pri príležitosti sviatku Dňa víťazstva nad fašizmom, sa historik Martin Posch rozpráva o formovaní odboja na Slovensku, dôvodoch vypuknutia SNP v roku 1944 a tom, prečo ho nemožno hodnotiť iba ako úspech alebo neúspech. Ukazuje, že odboj nebol jednotný a do jeho činnosti sa zapájali vojaci, partizáni aj civilisti s rôznymi úlohami, vrátane skupín často prehliadaných – ženy, menšiny či zahraniční bojovníci. Rozprávanie tiež skúma šírenie informácií a úlohu propagandy, pričom upozorňuje, že vojna sa nevyvíjala v prospech Nemecka a treba ju chápať v širšom kontexte. Epizóda upozorňuje na riziko zjednodušeného pohľadu na dejiny a pripomína, že SNP bolo nielen vojenským výsledkom, ale aj politickým a morálnym postojom, pričom ju môžete vypočuť na PodBean, Apple Podcasts, Spotify a na stránke podcasty.sme.sk.
Slovenské národné povstanie patrí medzi najvýznamnejšie udalosti našich moderných dejín. Napriek tomu je dodnes obklopené množstvom mýtov, zjednodušení a politických interpretácií. Aby sme mu porozumeli, nestačí poznať len dátumy a fakty. Dôležité je pochopiť aj kontext, motivácie a chaos doby, v ktorej vzniklo.
V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sme v štúdiu privítali historika Martina Poscha z Historického ústavu SAV. V rozhovore s Petrom Boháčom vysvetľuje, ako sa formoval odboj na Slovensku, prečo povstanie vypuklo práve v roku 1944 a prečo ho nemožno hodnotiť len ako úspech alebo neúspech.
Slovensko vstupovalo do druhej svetovej vojny ako štát, ktorý bol úzko previazaný s nacistickým Nemeckom. Postupne sa však situácia menila. Vojna sa obracala a zároveň rástol odpor voči režimu. „Odboj nikdy nie je jednoliaty. Vždy v ňom nájdeme rôzne prúdy, motivácie aj konflikty,“ vysvetľuje historik.
Jedným z častých omylov je predstava, že povstanie bolo dielom jednej skupiny, alebo že malo jasnú a jednotnú podobu. Realita bola oveľa komplexnejšia. Do odboja sa zapájali vojaci, partizáni aj civilisti, pričom každý z nich mal inú úlohu. „Partizánske jednotky nie sú nastavené na to, aby držali frontovú líniu. Ich úlohou sú diverzné akcie,“ približuje Posch.
Významnú úlohu zohrávali aj skupiny, ktoré sa v tradičných rozprávaniach často prehliadajú – ženy, menšiny či zahraniční bojovníci. Práve oni zabezpečovali informácie, logistiku alebo priamu podporu v teréne. V mnohých prípadoch išlo o činnosti, ktoré rozhodovali o prežití. „Nie vždy ide o boj so zbraňou v ruke. Aj zabezpečenie jedla či ošetrenie zranení môže byť rozdiel medzi životom a smrťou,“ hovorí.
Rozhovor sa venuje aj tomu, ako sa na Slovensku šírili informácie a akú úlohu zohrávala propaganda. Popri oficiálnych správach existovali aj alternatívne zdroje, napríklad vysielanie zo zahraničia, ktoré ovplyvňovali verejnú mienku. Postupne tak rástlo povedomie o tom, že vojna sa nevyvíja v prospech Nemecka.
Kľúčovou otázkou zostáva, ako dnes Slovenské národné povstanie hodnotiť. Podľa Poscha nejde len o vojenský výsledok, ale aj o politický a morálny postoj. „SNP bolo aj vyjadrením toho, na ktorej strane chce Slovensko stáť,“ zdôrazňuje.
Epizóda zároveň upozorňuje na riziko zjednodušeného pohľadu na dejiny. Snaha prisvojiť si odkaz povstania či vyberať si z neho len vyhovujúce časti vedie k skresleniu reality. „Dejiny nie sú čierno-biele. Chaos je ich prirodzenou súčasťou,“ dodáva historik.
Ako vznikalo Slovenské národné povstanie? Kto všetko sa na ňom podieľal? A prečo je dôležité vnímať ho v širšom kontexte? Odpovede ponúka nová epizóda Vedeckého podcastu SAV, ktorá vychádza pri príležitosti sviatku Dňa víťazstva nad fašizmom.
Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Rozhovor s Martinom Poschom si môžete vypočuť aj priamo cez prehrávač vložený na konci textu alebo sledovať epizódu na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Text a foto: Martin Bystriansky
https://www.sav.sk?doc=services-news&lang=sk&news_no=13623&source_no=20
