Dnes sa začína Týždeň mozgu zameraný na šírenie významu a vedeckého poznávania mozgu
Sivá zvráskavená „hrudka“, vďaka ktorej človek rozmýšľa, hovorí, chodí... Spotrebováva asi 20 percent energie, ktorú denne prijímame. Mozog. Najkomplikovanejšia a najkomplexnejšia vec, akú poznáme, tvorená 80 až 90 miliardami buniek. Dnes sa začína Týždeň mozgu, globálna iniciatíva zameraná na šírenie povedomia o význame a vedeckom poznávaní mozgu medzi verejnosťou. V nasledujúcich dňoch počas tohto týždňa sa v niekoľkých článkoch zameriame na výskumy ústavov SAV, ktoré s touto nesmierne zložitou časťou tela súvisia.
Základná funkcia mozgu je pravdepodobne pohyb a orientácia v prostredí. To ostatné – premýšľanie, inteligencia, emócie – je už nadstavba, konštatoval v marcovej vedeckej kaviarni SAVinci Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i.
Povrch mozgu tvorí mozgová kôra hrubá približne 3 až 4 mm. Mozog má dve hemisféry, ľavú a pravú, na spodku je mozoček, ktorý obsahuje polovicu všetkých buniek, ktoré má mozog.
Skúmaniu tkaniva mozgu, ktoré nie je priehľadné, pomáha fluorescencia – technika, pri ktorej sa bunky označia zeleným fluorescenčným proteínom. „Keď naň zasvietime modrým svetlom, bielkovina absorbuje energiu a odpovie zelený svetlom. Vďaka špeciálnym mikroskopom tak možno priamo pozorovať bunky aj v živom tkanive. Proces fluorescencie je úplne zázračný,“ vysvetľuje neurovedec.
Mozog tvoria miliardy buniek, z ktorých najznámejšie sú neuróny – nervové bunky zodpovedné za prenos informácií. Neurón prijíma signály prostredníctvom krátkych výbežkov nazývaných dendrity, spracuje ich v tele bunky a následne ich odosiela ďalej dlhým výbežkom – axónom. Miesta, kde si neuróny odovzdávajú signály, sa nazývajú synapsy. Zložitosť mozgu nespočíva len v počte buniek, ale najmä v množstve ich prepojení. Jeden neurón môže byť spojený približne s 10-tisíc ďalšími neurónmi. Okrem neurónov sa v mozgu nachádzajú aj gliové bunky, ktoré neuróny vyživujú, chránia a pomáhajú udržiavať prostredie potrebné pre prenos nervových signálov.
Práve obrovské množstvo buniek a ich prepojení robí z mozgu jeden z najzložitejších systémov v prírode. Aj preto vedci často skúmajú jednoduchšie nervové sústavy organizmov, ktoré im pomáhajú pochopiť základné princípy fungovania ľudského mozgu. „Keď pochopíme mozog myši alebo vínnej mušky, budeme schopný pochopiť základné fungovanie mozgu,“ uviedol T. Hromádka a dodal, že je to tak napriek tomu, že oba mozgy sú v porovnaní s ľudským oveľa menšie.
V utorok sa dočítate o nových poznatkoch o mozočku: od motoriky k univerzálnej automatizácii.
Kalendár podujatí v rámci Týždňa mozgu v jednotlivých krajoch Slovenska
Spracovala: Andrea Nozdrovická
https://www.sav.sk?doc=services-news&lang=sk&news_no=13485&source_no=20