Voda ako nové podnikateľské riziko
Správa WWF o vodných rizikách v strednej a východnej Európe uvádza, že 52 % zo 115 oslovených firiem v šiestich krajinách zažilo za posledných päť rokov významný negatívny vplyv súvisiaci s vodou, no len 7 % sa považuje za veľmi dobre pripravené. V nasledujúcich piatich rokoch očakáva vplyv vodných rizík na podnikanie 58 % respondentov; za najväčšie hrozby označujú sucho a nedostatok vody (49 %) a povodne či extrémne zrážky (46 %). Viac než polovica firiem nemá vodnú stratégiu a riziká vo vlastných dodávateľských reťazcoch vyhodnocuje len 23 % respondentov.
Voda bola pre firmy dlhé roky samozrejmosťou. Dostupná, predvídateľná a lacná. Dnes sa však čoraz viac ukazuje, že sucho, povodne, zhoršujúca sa kvalita vody či nízke hladiny riek predstavujú nielen environmentálny problém, ale aj významné podnikateľské riziko.
Nová správa WWF “Riziká súvisiace s vodou a pripravenosť podnikov v strednej a východnej Európe” ukazuje, že viac ako polovica oslovených spoločností v regióne už zažila negatívne dôsledky spojené s vodou. Napriek tomu len minimum z nich považuje svoju pripravenosť na budúce riziká za dostatočnú.
Voda sa stáva otázkou ekonomickej stability
Prieskum medzi 115 firmami z Bulharska, Česka, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Ukrajiny ukázal, že 52 % spoločností zaznamenalo počas posledných piatich rokov aspoň jeden významný negatívny dopad súvisiaci s vodou. Najčastejšie išlo o prevádzkové problémy, poškodenie infraštruktúry alebo rast nákladov na zabezpečenie vody.
Obavy firiem pritom rastú. Až 58 % respondentov očakáva, že vodné riziká budú mať v nasledujúcich piatich rokoch mierny alebo významný vplyv na ich podnikanie. Len 7 % spoločností sa však považuje za veľmi dobre pripravené.
„Voda už nie je len environmentálna téma. Stáva sa faktorom, ktorý ovplyvňuje výrobu, energetiku, dopravu, poľnohospodárstvo aj dodávateľské reťazce,“ upozorňuje správa WWF.
Sucho a povodne. Dve strany tej istej krízy.
Firmy v regióne za najväčšie budúce hrozby označujú sucho a nedostatok vody (49 %), tesne nasledované povodňami a extrémnymi zrážkami (46 %). Významnými rizikami sú aj zhoršovanie kvality vody či zhoršujúci sa stav riek, jazier a podzemných vôd.
Leto 2026 prinieslo rekordne nízke hladiny Dunaja, ktoré narušili lodnú dopravu, cestovný ruch aj energetiku v krajinách strednej a východnej Európy. V Maďarsku a Rumunsku museli jadrové elektrárne obmedziť alebo dočasne zastaviť prevádzku pre nedostatok vody na chladenie.
Najväčšie riziko sa skrýva mimo firiem.
Jedným z najvýraznejších zistení správy je rozdiel medzi tým, čo firmy sledujú vo vlastných prevádzkach, a tým, čo sa deje v ich dodávateľských reťazcoch.
Kým vodné riziká vo vlastných prevádzkach vyhodnotilo 46 % respondentov, v prípade dodávateľských reťazcov tak urobilo len 23 %. Podobný rozdiel sa ukázal aj pri hodnotení vlastného vplyvu na vodné zdroje.
Povedomie rastie rýchlejšie ako pripravenosť
Hoci firmy čoraz viac vnímajú význam vody, konkrétne opatrenia za tým zaostávajú.
Viac než polovica respondentov (53 %) nemá vypracovanú vodnú stratégiu a takmer polovica neočakáva, že v najbližších troch rokoch zvýši investície do hospodárenia s vodou.
Správa preto upozorňuje na rastúcu priepasť medzi uvedomovaním si rizík a reálnymi krokmi na ich riešenie.
„Spoločnosti, ktoré čakajú, kým sa vodné riziká naplno prejavia, môžu čeliť vyšším nákladom a menším možnostiam reagovať. Tie, ktoré začnú konať včas, budú lepšie pripravené chrániť svoje podnikanie aj investície,“ uvádza WWF.
Doplňujúce informácie
- Návrh Národného plánu obnovy prírody bol predložený na verejnú konzultáciu 1. októbra 2026.
- Verejnosť mala na zaslanie pripomienok 11 kalendárnych dní, z toho 7 pracovných dní.
- Pripomienky predložili WWF Slovensko, My sme les, SOS/BirdLife Slovensko, AEVIS, Zelená väčšina a Klimatická koalícia. K viacerým pripomienkam sa pridala aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
- Organizácie požadujú ďalšie kolo konzultácií s lehotou minimálne 30 dní.
- Medzi hlavné pripomienky patria chýbajúce údaje o financovaní plánu, potreba kvalitnejšieho monitoringu, ambicióznejšia obnova rašelinísk a mokradí, lepšia ochrana starých lesov a pralesov, obnova riečnych ekosystémov a účinnejšie opatrenia pre poľnohospodársku krajinu.
ODKAZY:
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o obnove prírody (priamy link na SlovLex)
- Towards restoring nature in Europe – #RestoreNature
- What is the Nature Restoration Law? – #RestoreNature
https://wwfsk.org/article/voda-ako-nove-podnikatelske-riziko
WWF Slovensko
Beispiel der Dun & Bradstreet-Daten
| Firmenname | AUDI Aktiengesellschaft |
|---|---|
| D-U-N-S-Nummer | 315731679 |
| Registrierungsnummer / Beschreibung | HRB1 Register Number (DE) |
| Registrierungsnummer / Beschreibung | 85049B1 Derived Unique Register Number (DE) |
| Registrierungsnummer / Beschreibung | DE811115368 Value Added Tax Number (DE) |
| Telefon | +49 841890 |
| Subjekttyp | Corporation |
| Rechtsform | Deemed Public Limited Company |
| Jahresumsatz | 64 500 000 000 EUR / 71 157 238 500 USD - 01.01.2024 |
| Mitarbeiterzahl | 86 900 - 01.01.2024 |
| Status | Active |
| Adresse | Auto-Union-Str. 1, Ingolstadt, 85057, Germany |
| Webseite | www.audi.com |
| [email protected] | |
| Geschäftsgegenstand | Mfg motor vehicle/car bodies |
| Eigentumstyp | Privately owned |
| Gründungsdatum | 16.04.1884 |
| Gesetzliche Vertreter | Gernot Döllner |
| Eigentümer | Bundesland Niedersachsen, Streubesitz, GOVERNMENT OF QATAR, Ferdinand Porsche Familien-Privatstiftung, Kai Alexander Porsche, Peter Daniell Porsche, Ferdinand Oliver Porsche, Geraldine Porsche, Mark Philipp Porsche, Hubertus Josef Kiesling, Diana Porsche, Andreas Kiesling, Peter Daniell Porsche, Kai Alexander Porsche, Ferdinand Oliver Porsche, Mark Philipp Porsche, Geraldine Porsche, Diana Porsche, Hubertus Josef Kiesling, Andreas Kiesling, Wolfgang Porsche, Stephanie Porsche- Schröder, Felix Alexander Porsche, Christian Porsche, Ferdinand Rudolf Wolfgang Porsche |
