Kedy sa objavil moriak na našom území
Morky se u nás začaly častěji objevovat až v 16. století; nejstarší zmínky o jejich ceně pocházejí z účetních knih Bratislavy z roku 1598, což naznačuje pozdější rozšíření jejich chovu i konzumace v Uhersku a Čechách ve 2. polovině 17. století. Fosilní kosti, převážně dospělých jedinců, byly nalezeny na centrálních lokalitách obyvaných komunit s vyšším společenským statusem a jejich rozložení podporuje dvě možné trajektorie importu – zhruba přes Rakousko, Sliezsko a Čechy, či prostřednictvím osmanského prostředníka ze Středomoří. Výzkum, jehož výsledky vyšly v kapitole nedávné monografie, vychází z historických, archeologických a genetických zdrojů a doplňuje poznání o tom, kdy a jak se morčata dostala na naše území.
Morka patrí medzi tri celosvetovo najrozšírenejšie druhy hydiny. Domestikovaná bola na území dnešného Mexika niekedy pred dvoma tisícročiami. Kedy sa dostala do Európy a rozšírila sa na našom území, bolo predmetom vedeckého výskumu špecialistov a špecialistiek v odbore história, archeológia a genetika. Na aktuálnom interdisciplinárnom výskume participovali aj Zora Bielichová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV, v. v. i., ktoré hodnotili historické a archeozoologické doklady výskytu tohto exotického vtáka na našom území. Výsledky zverejnili v jednej z kapitol nedávno publikovanej monografie Exploring the history of turkey management and domestication. A transatlantic perspective (eds. A. Manin, C. F. Speller, E. Corona-M., E. K. Thornton).
„Zozbierané archívne pramene poukazujú na rozšírenie chovu a konzumácie morčacieho mäsa na našom území najskôr v 16. storočí. Najstaršia zmienka týkajúca sa ceny dvoch moriakov pochádza z účtovných kníh dnešnej Bratislavy z roku 1598, čo je o niekoľko desaťročí neskôr ako predpokladaný čas ich rozšírenia v Čechách (1550–1580) a v Rakúsku (1530–1540),“ približuje výsledky výskumu Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV, v. v. i. Dopĺňa, že dekoratívne vtáky s delikátnym mäsom sa stali súčasťou stravy uhorskej šľachty a kléru, no ich chov bol v nových podmienkach náročný a rozšíril sa až v druhej polovici 17. storočia.
Kosti pochádzajú hlavne z dospelých vtákov a boli odkryté na centrálnych lokalitách obývaných komunitami s vyšším spoločenským statusom – na Slovensku ide zatiaľ o hrady Gýmeš a Čeklís a Zoborský kláštor pri Nitre. „Časový kontext týchto nálezov je často nejasný, no ich geografické rozloženie poukazuje na dva možné – hoci sa navzájom nevylučujúce – scenáre týkajúce sa importu morky do našej oblasti,“ popisuje Zora Bielichová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Kosti zo sídiel pod kresťanskou kontrolou naznačujú, že morky sa k nám mohli dostať zo západu cez Rakúsko, Sliezsko a Čechy. Alternatívou je osmanské sprostredkovanie zo Stredozemia, čo dokumentujú nálezy z oblastí Maďarska okupovaných Turkami.
Viac o knižnej publikácii
Spracovala: Zora Bielichová, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
Foto: ArÚ SAV, v. v. i.
https://www.sav.sk?doc=services-news&lang=sk&news_no=13829&source_no=20
