Nový zákon o „etnickej jednote“ v Číne upevní nútenú asimiláciu menšinových skupín

Čínsky zákon o etnickej jednote nadobúda účinnosť 1. júla 2026. Predstavuje „etnickú jednotu“ ako nevyhnutný predpoklad na uskutočnenie ambicióznych cieľov vedenia Komunistickej strany Číny vrátane presadzovania Myslenia Si Ťin-pchinga a „obrody“ spoločnej národnej politickej identity.

Zákon napríklad zakazuje činy, ktoré „narušujú etnickú jednotu alebo vytvárajú etnické rozdelenie“. Tieto pojmy však nie sú bližšie vymedzené, čo vyvoláva obavy z ich svojvoľného uplatňovania.

Zástupkyňa regionálnej riaditeľky Amnesty International Sarah Brooks v reakcii uviedla:

„Čínske orgány majú povinnosť dodržiavať ľudské práva a chrániť menšinové komunity aj ich kultúru. Tento zákon však robí presný opak. Namiesto oslavy rozmanitosti núti etnické skupiny, ako sú Ujguri, Tibeťania či Mongoli, prijať jednotnú národnú identitu definovanú štátom, v ktorej dominuje kultúra etnických Chanov.

Pojem ‚jednota‘ v tomto kontexte neznamená harmonické spolužitie rôznych komunít. Znamená politické a ideologické zosúladenie s Komunistickou stranou Číny. Namiesto ochrany rozmanitosti a rovnosti zákon vyžaduje konformitu.

Mimoriadne znepokojujúce je aj to, že čínske úrady otvorene deklarujú zámer uplatňovať niektoré ustanovenia tohto zákona aj mimo územia Číny. Zákon môže poskytnúť silnejší právny základ na používanie už existujúcich praktík represie v iných krajinách. Pokojnú obhajobu práv menšín v Číne budú môcť na základe neho kdekoľvek na svete označiť za narúšanie ‚etnickej jednoty‘.

Zároveň môžu ešte viac kriminalizovať aktivity, ktoré už dnes v Číne predstavujú veľké riziko, ako napríklad podpora menšinových jazykov, dokumentovanie porušovania ľudských práv alebo kampane za prepustenie ľudí zadržiavaných za to, že prejavovali svoju kultúru, názory či presvedčenie.

Tento zákon vytvára celoštátny právny rámec pre politiky, ktoré už doteraz vážne poškodili práva Ujgurov, Tibeťanov a ďalších etnických skupín. Očakávame, že ešte viac upevní čínsku politiku nútenej asimilácie.“

Kontext situácie

Počas tlačovej konferencie Štátnej rady 24. júna vysokí štátni predstavitelia potvrdili, že niektoré ustanovenia zákona sa budú môcť uplatňovať aj mimo územia Číny.

Amnesty International už v minulosti zdokumentovala, ako Čína uplatňuje represiu v zahraničí. Organizácia zaznamenala sledovanie diaspóry, obťažovanie kritikov a kritičiek čínskej vlády, zastrašovanie ich rodinných príslušníkov v Číne či vyvíjanie tlaku na zahraničné vlády, aby vydali jednotlivé osoby späť do Číny.

Prípady ujgurského akademika Ilhama Tohtiho, ujgurskej etnografky Rahile Dawut a tibetského náboženského predstaviteľa Choktrula Dorje Tena Rinpocheho ukazujú, ako čínske orgány už dnes kriminalizujú pokojnú akademickú, kultúrnu a náboženskú činnosť. Nový zákon môže podľa Amnesty International tieto represívne praktiky ešte viac upevniť.

https://www.amnesty.sk/novy-zakon-v-cine-nutena-asimilacia-mensin