🌲Keď sa lesu dá šanca, odmení sa ekologickou aj ekonomickou stabilitou
Dňa 30.4.2026 sa uskutočnila terénna exkurzia v mestských lesoch Spišská Belá v rámci projektu Švajčiarsko-Slovenskej spolupráce s názvom Prírode blízke manažmentové prístupy a moderné technológie pre podporu biodiverzity, prinášame silný príklad toho, prečo má prírode blízke hospodárenie v lesoch zmysel.
Dňa 30.4.2026 sa uskutočnila terénna exkurzia v mestských lesoch Spišská Belá v rámci projektu Švajčiarsko-Slovenskej spolupráce s názvom Prírode blízke manažmentové prístupy a moderné technológie pre podporu biodiverzity, prinášame silný príklad toho, prečo má prírode blízke hospodárenie v lesoch zmysel.
Z terénnej exkurzie v Lesy mesta Spišská Belá v rámci projektu Švajčiarsko-Slovenskej spolupráce s názvom Prírode blízke manažmentové prístupy a moderné technológie pre podporu biodiverzity, prinášame silný príklad toho, prečo má prírode blízke hospodárenie v lesoch zmysel.
Lokalita demonštračného objektu Fľak v Podtatranskej kotline (založený v r. 2010 na výmere 189 ha) je dôkazom, že správne rozhodnutia lesníkov dokážu pozitívne ovplyvniť budúcnosť lesa na celé generácie.
Tento les bol v minulosti opakovane poškodzovaný kalamitami. V rámci bežného spôsobu hospodárenia bola v programe starostlivosti o les predpísaná ťažba dorubom v pásoch v objeme až 1 900 m³ dreva – teda takmer tretinu všetkej zásoby dreva.Takýto postup v praxi znamená odstraňovanie veľkej časti stromov naraz. Pre verejnosť si to možno predstaviť ako vznik pomerne rozsiahlych otvorených plôch, ktoré postupne strácajú charakter súvislého lesa. To vedie k tvorbe rúbaní a neraz aj holín. Pri takomto prístupe by tu dnes bolo len ťažké nájsť 150-ročné jedle.
Lesníci z mestských lesov sa rozhodli o zmenu prístupu: porast bol zaradený na transformáciu na prírode blízke hospodárenie.
Čo to znamená v praxi?
Les sa neťaží plošne, ale citlivo – výberom jednotlivých stromov. Materské stromy ostávajú stáť a postupne sa uvoľňujú, čím vytvárajú ideálne podmienky pre prirodzenú obnovu, najmä pre jedľu.
Súčasná štruktúra porastov je výškovo, hrúbkovo aj druhovo diferencovaná. V hornej vrstve rastú 150-ročné stromy s dominanciou jedle, pod ňou sa nachádzajú 50 r. javory a buky a spodnú vrstvu tvorí mladý 15 ročný les zastúpený až 6 druhmi stromov.
V roku 1948, pri vzniku TANAPu, tvorili ihličnaté dreviny (predovšetkým smrek) v porastoch mestských lesov viac než 80 % zastúpenie, neskôr až okolo 90 %. Od roku 1993 sa jeho podiel postupne znižuje – dnes je približne 70 % a cieľom je dostať sa na 40 % v prospech odolnejších listnáčov, najmä buka a javora. Z dlhodobého hľadiska boli zaznamenané neúspechy zalesňovania listnatými drevinami a jedľou (v 95 % boli príčinou škody spôsobené zverou).
Dôležitú úlohu má aj jedľa, ktorej podiel má narásť z dnešných 8,6 % na viac ako 10 %, keďže lepšie odoláva vetru aj škodcom. Lesy sa tak postupne menia na pestrejšie a stabilnejšie, pričom sa v reakcii na klimatickú zmenu skúša aj vnášanie duba zimného.
Ako chránia lesníci mladý les?
Prvým krokom bol prechod na prírode blízke hospodárenie v lesoch, ktoré v maximálnej miere využíva prírodne procesy regenerácie lesa. V druhom kroku je dôležitá ochrana sadeníc ako aj prirodzene vyklíčených stromčekov pred zverou. Vysoké počty jeleňov totiž selektívnym ohryzávaním určitých drevín bránia rastu druhovo pestrých lesov. V praxi sa využívajú najmä menšie oplôtky, ktoré sú efektívne aj šetrné k lesu – ich výmera spravidla nepresahuje 0,5 ha, pri podsadbách tiennych drevín ide len o malé plochy okolo 0,03 – 0,05 ha. Oplôtky však riešia len dôsledky a nie príčinu vzniknutého problému, navyše sú veľmi nákladné. Dôležitou súčasťou ochrany budúceho lesa by mala byť regulácia stavov zveri formou efektívneho lovu.
Základným cieľom Mestských lesov Spišská Belá je postupná premena lesov na druhovo pestré, viacetážové porasty, ktoré zodpovedajú prirodzeným podmienkam územia. Dlhodobo sa chcú priblížiť k stavu, kde budú dominovať zmiešané lesy tvorené bukom, jedľou a smrekom, pričom dôraz sa kladie najmä na podporu buka a jedle ako stabilizačných drevín. Obnova lesa prebieha prednostne prirodzene, citlivými zásahmi rôznej intenzity, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre tienisté dreviny; tam, kde to nestačí, sa využívajú podsadby s dôslednou ochranou pred zverou. Smrek ako ekonomicky významná, no ekologicky citlivejšia drevina sa bude postupne obmedzovať a udržiavať najmä na vhodných stanovištiach. Súčasťou cieľov je aj zvyšovanie druhovej pestrosti vnášaním ďalších drevín a testovanie nových možností obnovy v reakcii na klimatickú zmenu.
V Mestských lesoch Spišská Belá je prírode blízke hospodárenie postavené na jednoduchom princípe: čím pestrejší les, tým stabilnejší a odolnejší ekosystém. Biodiverzita tu nie je prekážkou, ale základom zdravého lesa, ktorý lepšie zvláda vietor, sucho aj škodcov. Na rozdiel od rovnovekých „rúbaňových“ lesov, ktoré sú druhovo chudobnejšie a náchylnejšie na kalamity, sa tu podporuje rôznorodosť drevín, vekov aj štruktúr. Dôležitú úlohu zohráva trvalý kryt pôdy, ponechávanie starých a dutinových stromov na prirodzené dožite a rozklad či odumretého dreva, ktoré vytvárajú priestor pre množstvo rastlín, živočíchov a húb. Takýto les nie je len produkčný, ale aj živý, funkčný a odolný ekosystém.
Terénnej exkurzie sa zúčastnila vyše 100 účastníkov z radov odborných lesných hospodárov, vlastníkov lesa, ochrany prírody a akademickej obce.
Terénna exkurzia bola symbolicky zavŕšená odhalením pamätného kameňa primátorom mesta Spišská Belá a predsedom združenia ProSilva Slovakia. Tento kameň bude všetkým návštevníkom pripomínať, že mestské lesy sa rozhodli spravovať verejný majetok odborne, s úctou k prírode a s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť.
