Nie ste len učitelia. Ste architekti mozgu
Profesor pedagogiky Štefan Porubský na workshope Kľúčov k slovenčine vysvetlil, ako sa mozog učí čítať a akú úlohu pri tom zohrávajú učitelia. Mozog nemá na čítanie vrodené špecializované okruhy, ale pri systematickom učení prispôsobuje existujúce neurónové siete rozpoznávaniu písmen a slov. Opakovaným precvičovaním sa rozpoznávanie slov automatizuje, čo umožňuje sústrediť sa na porozumenie textu. Kľúče k slovenčine preto prepájajú nácvik čítania s prácou s príbehmi a informačnými textami už od začiatku učenia.
Čo sa deje v mozgu dieťaťa, keď sa učí čítať? Ako sa učením a opakovaním menia neurónové dráhy? A akú úlohu v tomto procese zohráva učiteľ?
Profesor pedagogiky Štefan Porubský približuje, ako si mozog postupne osvojuje čítanie a prečo záleží na tom, ako deti pri učení sprevádzame. Tejto téme sa venoval aj na jednom z workshopov Kľúčov k slovenčine, kde učiteľom pripomenul: „Nie ste len učitelia. Ste architekti mozgu.“
| prof. PaedDr. Štefan Porubský, PhD. Profesor pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vo svojej odbornej práci sa venoval vzdelávacím reformám, tvorbe kurikula, primárnemu vzdelávaniu a pedagogickým inováciám a vzdelával budúcich aj súčasných učiteľov. Začínal ako učiteľ základnej školy, neskôr pôsobil aj ako riaditeľ ZŠ. Skúsenosti s prípravou a podporou učiteľov získal aj ako medzinárodný školiteľ programu Krok za krokom v niekoľkých európskych krajinách. Je autorom a spoluautorom odborných publikácií venovaných učiteľovi, žiakovi, primárnemu vzdelávaniu a pedagogickým otázkam. |
Akokoľvek to znie zvláštne, náš mozog nie je evolučne nastavený na osvojenie si schopnosti čítať. Evolúcia mu pôvodne určila úplne iné úlohy a funkcie.
Čítanie je vynálezom ľudstva starým „iba“ niekoľko tisíc rokov. Z pohľadu evolúcie je to príliš krátky čas na to, aby sa v mozgu vyvinuli špecializované genetické okruhy určené výhradne na čítanie. Neurovedec Stanislas Dehaene[1] vysvetľuje, ako je teda možné, že ľudský mozog dokáže čítať, aj keď na to nemá vyvinuté špecializované neurónové siete. Namiesto vývinu nových okruhov mozog „recykluje“, teda si privlastňuje (angl. co-opts) už existujúce neurónové siete zdedené po našich živočíšnych predkoch.
Neurónové okruhy v mozgu, ktoré dnes používame na čítanie, pôvodne slúžili na rozpoznávanie objektov a tvárí v prírodnom prostredí. Tieto siete sú prirodzene nastavené na rozpoznávanie základných tvarov, ktoré Dehaene nazýva „proto-písmená“ (napr. tvary podobné písmenám T alebo Y). Z tohto dôvodu existujúca mozgová architektúra kladie prísne obmedzenia na to, ako môžu písomné systémy vyzerať. Písmená všetkých kultúr zdieľajú podobné črty (napríklad priemerne tri ťahy na znak), pretože sú navrhnuté tak, aby ich naše evolučne staré neuróny dokázali efektívne spracovať. Čítanie a písmo sa teda postupne vyvinuli tak, aby vyhovovali štruktúre nášho mozgu.
Proces učenia sa čítať a písať doslova mení architektúru mozgu. Časť zrakových oblastí mozgu sa pri učení postupne špecializuje na rozpoznávanie písmen a slov. Táto plasticita (prispôsobivosť) nášho mozgu umožňuje adaptovať jeho evolučne vytvorené prvky na kultúrne vynálezy ľudstva. Ale pozor! Nedeje sa to len tak samo od seba. Je to výsledok systematického učenia sa.
„Nie ste len učitelia.
Ste architekti mozgu.“
Vedieť čítať a písať je výsledkom šťastného prepojenia medzi našou biologickou výbavou a kultúrnym vynálezom, pri ktorom sa staré neurónové mechanizmy na rozpoznávanie sveta premenili na dômyselný nástroj na spracovanie textu. Vďaka tomu v procese učenia postupne nadobúdame čitateľské schopnosti, ktoré umožňujú, že:
- Skúsený čitateľ dokáže pri rozpoznávaní známych slov spracúvať viaceré písmená súčasne. Nemusí ich preto postupne skladať písmeno po písmene.
- Rýchlosť rozpoznania slova ovplyvňuje aj to, ako často sa s ním čitateľ stretáva. Časté slová rozpozná okamžite, zatiaľ čo zriedkavé slová mozog spracúva o niečo pomalšie.
- Hoci skúsený čitateľ nepotrebuje slovo vysloviť nahlas, aby mu porozumel, jeho mozog pri každom čítaní automaticky a nevedome aktivuje zvukovú podobu slova.
- Skúsený čitateľ dokáže rozpoznať písmená v rôznych bežných typoch a veľkostiach písma. Tieto informácie okamžite mení na abstraktný kód, ktorý smeruje k významu a výslovnosti. Je schopný rozpoznať identitu písmen bez ohľadu na ich vizuálne varianty. Vďaka tomu vie, že „A“ a „a“ napísané rôznymi typmi písma predstavujú to isté písmeno, hoci majú vizuálne odlišný tvar.
Vďaka rokom čitateľskej praxe sú tieto mechanizmy také plynulé, že čitateľ má ilúziu nenáročnosti a vôbec si neuvedomuje komplexné operácie, ktoré jeho mozog vykonáva. Časť zrakových oblastí mozgu sa pri učení postupne špecializuje na rozpoznávanie písmen a slov. Kým čitateľ začiatočník musí vynaložiť veľké kognitívne úsilie na dekódovanie, u skúseného čitateľa sa tento proces stal automatickým a nevedomým, čo mu umožňuje plne sa sústrediť na význam čítaného textu.
Hlavným cieľom učenia sa čítať je dosiahnuť takú úroveň automatického rozpoznávania slov, ktorá umožní čitateľovi prestať sa sústrediť na technickú stránku čítania a plne sa venovať hĺbkovému spracovaniu významu textu. Z neurologického hľadiska tento vývoj prechádza od počiatočného obrázkového, tzv. logografického štádia cez fonologické dekódovanie až po ortografické štádium, v ktorom rýchlosť rozpoznania slova ovplyvňuje aj to, ako často sa s ním čitateľ stretáva.
V Kľúčoch k slovenčine sa na čítanie pozeráme ako na postupné prepájanie techniky čítania s porozumením. Deti sa systematicky učia rozlišovať hlásky, spájať ich s písmenami a skladať slová. Zároveň od prvých dní počúvajú a čítajú príbehy aj informačné texty, rozprávajú sa o nich, kladú otázky a hľadajú súvislosti. Porozumenie rozvíjame už v čase, keď sa samostatné čítanie ešte len rodí.
Preto v našich hodinách dostáva priestor spoločné čítanie, čítanie s učiteľkou v malej skupine aj samostatné čítanie. Učiteľka ukazuje, ako nad textom premýšľa: čo si všimla, čomu nerozumie a ako si môže význam overiť. Pri čítaní harmoník a ďalších textov majú deti príležitosť vracať sa k známym slovám, precvičovať si čítanie a zároveň objavovať niečo, čo ich zaujíma. Technika čítania a zmysluplná práca s textom sa tak navzájom podporujú.
Aj preto sme sa tejto téme venovali na workshope Kľúčov k slovenčine s profesorom Štefanom Porubským. Jeho slová o učiteľoch ako architektoch mozgu nám pripomínajú, prečo záleží na každodenných rozhodnutiach v triede: aký text deťom ponúkneme, čo im ukážeme, k čomu sa vrátime a akú podporu im poskytneme pri ďalšom kroku. Práve v týchto drobných, opakovaných skúsenostiach vzniká cesta k samostatnému čítaniu s porozumením.
[1] Dehaene, S. 2009. Reading in the Brain: The New Science of How We Read. Penguin Books.
https://www.indicia.sk/novinky/nie-ste-len-ucitelia-ste-architekti-mozgu