Norbi Gombos: Stále mám ciele

V aktuálnej sezóne má za sebou viac ako šesťdesiatku odohraných zápasov. V posledných rokoch prekonal rôzne nepríjemné zdravotné komplikácie a kariéru musel reštartovať z hlbín rebríčka. Napriek tomu ho neopúšťa chuť víťaziť. O fyzickej kondícii, náročnosti dnešných challengerov, motivácii prenesenej z Davisovho pohára i špeciálnom vzťahu k bratislavskému turnaju hovorí v rozhovore tridsaťšesťročný hráč Národného tenisového centra Norbert Gombos.

Viac ako 60 odohraných zápasov v tomto roku je naozaj úctyhodné číslo. Ako tvoje telo zvláda takúto záťaž a čomu vďačíš za to, že sa ti vyhýbajú vážnejšie zranenia?
„Áno, je to celkom dobrá štatistika a som rád, že moje telo takúto záťaž zvláda. V tomto som jednoznačne vďačný môjmu kondičnému trénerovi Dávidovi Olaszovi, ktorý odvádza vynikajúcu robotu. Má obrovský cit pre tieto veci – tréningový plán aj regeneráciu prispôsobuje môjmu veku a tomu, ako reagujem na náročné dni. Po ťažkých zápasoch je regenerácia o niečo pomalšia ako kedysi, ale vďaka mojej vôli to dokážem prebiť. Často hrám aj cez bolesť, no ani to nevnímam. Musím si zaklopať, zranenia ma obchádzajú a som za to veľmi vďačný.“

Vysoký počet zápasov svedčí o veľkej zápasovej praxi, no v rebríčku sa to zatiaľ neprejavilo naplno...
„Na jednej strane je pekné mať toľko zápasov, na druhej je trošku smutné, že na renkingu to zatiaľ tak nevidno. V dnešnej dobe je mimoriadne ťažké vyšplhať sa späť na priečky, na ktorých som bol zvyknutý pohybovať sa dlhé roky. Stále mám však v sebe veľkú motiváciu zlepšovať sa a vrátiť sa aspoň do kvalifikácií na grandslamoch. Je to môj veľký cieľ a tvrdo pracujem na tom, aby sa mi to podarilo. Určite chcem poriadne zamakať aj v ďalšej sezóne.“

Zmenili sa podľa teba challengerové turnaje za posledné obdobie? Zdá sa, že konkurencieschopnosť výrazne stúpla.
„Určite áno. Challengere sú každý rok ťažšie, pretože na ne chodia hrať aj hráči z elitnej svetovej stovky. Najmä turnaje kategórie 100 a 125, akým je aj ten náš bratislavský, sú pre nich obrovskou motiváciou, keďže sa na nich hrá o veľké body. Turnaje sú mimoriadne náročné a už v prvých kolách môžete natrafiť na hráča špičkovej kvality.“

Začiatok sezóny ti výrazne skomplikovali zdravotné problémy. Ako sa ti podarilo z toho dostať?
„Začiatok roka bol naozaj ťažký. Po Davis Cupe vo Francúzsku som mal pľúcne chlamýdie a čierny kašeľ súčasne, čo bol pre mňa veľmi zlý moment. Vynechal som takmer dva mesiace turnajov. Návrat bol náročný, dlhšie som sa „rozdýchaval“ a trvalo mi, kým som to poriadne doliečil a dostal sa do tempa. Potom však prišla veľmi dobrá antuková časť sezóny. Dvakrát som sa dostal do semifinále, zdolal som kvalitných hráčov, čo mi dodalo potrebné sebavedomie. Dobre sa mi hralo aj na Davis Cupe, takže keď sa na to pozriem spätne, sezóna je celkom dobrá, no určite by som zo seba chcel vyžmýkať ešte viac.“

Štatistiky naznačujú, že tvojim silným povrchom je antuka. Je to však naozaj tak? Ako sa cítiš pri prechode na tvrdý povrch?
„Počas kariéry som mal rôzne sezóny – v niektorých sa mi darilo lepšie na tvrdom povrchu, v iných na antuke. Je pravda, že posledné dva roky mi antuka sedela viac, keďže počas leta je na nej veľa challengerov. Cítim sa však dobre aj na tvrdom povrchu. Kedysi som na ňom vyhral dokonca viac turnajov než na antuke. Keď chytím dobrý timing a správnu pohodu, dokážem odohrať skvelé zápasy. Dúfam, že sa mi dobrý výsledok na tvrdom povrchu podarí aj teraz v Bratislave.“

Po dvoch operáciách v roku 2023 si sa musel vracať až zo siedmej či ôsmej stovky rebríčka. Teraz sa pohybuješ v štvrtej stovke rebríčka ATP. Čo chýba tomu, aby si opäť zdvihol nad hlavu víťaznú trofej?
„Som stále iba krôčik od toho. Keby sa mi podarilo na nejakom turnaji triumfovať, renking na grandslamovú kvalifikáciu by som mal vo vrecku. Párkrát som už bol blízko, hral som viacero semifinále. Keď však idete na challengeri z kvalifikácie, v záverečných kolách už niekedy chýba trochu šťavy, pretože máte v nohách strašne veľa náročných zápasov. Verím však, že motyka ešte vystrelí a turnajový titul ešte získam.“

Veľkú energiu ti očividne dodáva aj reprezentačný dres, čo bolo vidieť naposledy v stretnutí proti Grécku v Košiciach...
„Davisov pohár dokáže hráča neskutočne vyburcovať. V Košiciach bolo vypredané, ľudia nás prišli povzbudiť a tú podporu bolo výrazne cítiť. Hlavne tam nehrám sám za seba, ale za celý tím. Tlak je o niečo väčší, človek si nedovolí vypustiť jedinú loptu – ide sa na 200 percent. Aj preto v Davis Cupe dokáže každý hráč zdolať kohokoľvek.“

Turnaj v bratislavskom NTC je pre teba domovským prostredím. Aké miesto má v tvojom srdci Slovak Open?
„Veľmi špeciálne. Je to turnaj, na ktorý sa počas roka teším najviac, pretože je doma. Celý rok tu trénujem, dokonale poznám povrch a mám odtiaľto krásne spomienky – z Davis Cupov aj z turnajového triumfu pred desiatimi rokmi. Vždy ma to neskutočne motivuje predviesť čo najlepší tenis a vydržať v pavúku čo najdlhšie.“

FOTO: tasr

https://www.stz.sk/aktuality/norbi-gombos-stale-mam-ciele