Inklúzia v školách napreduje, najväčšou výzvou zostáva vyučovanie
Inklúzia na vybraných základných školách v SR dosahuje stabilnú úroveň, no samotná vyučovacia prax je stále najväčšou výzvou. Celkový index inklúzie dosiahol 70,8 %, pričom oblasť vyučovania získala len 63,4 %, čo poukazuje na rozdiel medzi formálnym nastavením a skutočnou implementáciou v triedach. Zistenia tiež upozorňujú na nedostatky v pripravenosti učiteľov pracovať so žiakmi zo špeciálnymi potrebami, vzťahoch v triedach, spolupráci s rodičmi a v tvorbe inkluzívnej politiky a podpory; potrebné sú aj posilnenie personálneho zabezpečenia a systémového vyhodnocovania podporných opatrení.
Štátna školská inšpekcia v školskom roku 2025/2026 monitorovala stav inklúzie na 13 vybraných základných školách. Inklúzia na sledovaných školách dosahuje stabilnú úroveň, no prax v triedach zaostáva. Školy síce zvládajú formálne nastavenie inklúzie, no jej skutočné uplatňovanie vo vyučovaní je stále výzvou.
Budovanie inkluzívnej kultúry
Budovanie inkluzívnej kultúry je predovšetkým o vzťahoch, tu však ŠŠI identifikovala viaceré nedostatky a možnosti ďalšieho rozvoja:
Medzi slabšie miesta patrila skutočnosť, že nie všetci učitelia sa cítili dostatočne pripravení na vzdelávanie žiakov z ohrozených skupín.
Postoje žiakov k odlišnostiam spolužiakov boli často rezervované a vykazovali prvky odstupu, aj keď mnohí z nich mali osobnú skúsenosť so spolužiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi neboli vo všetkých školách priaznivé – takmer polovica žiakov ich nevnímala ako založené na dôvere a poukazovala na nezáujem o svoje problémy.
Rezervy sa prejavili aj v spolupráci s rodičmi, pričom približne pätina rodičov nemala pocit, že je v škole dostatočne vypočutá alebo zapojená do diania.
Tvorba inkluzívnej politiky
Tvorbu inkluzívnej politiky brzdia :
nedostatočne vypracované školské poriadky v súlade s platnou legislatívou tak, aby zabezpečovali bezpečné školské prostredie a postupy na riešenie krízových situácií (malo iba 53,8 % škôl);
individuálne vzdelávacie programy niektorých subjektov nezodpovedali odporúčaniam odborníkov alebo neboli konzultované s rodičmi, aj keď učitelia uvádzali, že pristupujú k žiakom individuálne;
pedagogickú diagnostiku síce realizovala väčšina učiteľov, no jej kvalita bola nerovnomerná a sprevádzali ju viaceré nedostatky. Časť škôl zároveň nevyužívala orientačnú diagnostiku.
Oblasť Rozvíjania inkluzívnej praxe
V oblasti rozvíjania inkluzívnej praxe ŠŠI poukazuje na nedostatočné personálne zabezpečenie, ale aj nedostatky súvisiace s činnosťou pedagogických a odborných zamestnancov:
Väčšina škôl mala zriadený školský podporný tím, no kým podpora 1. stupňa bola zabezpečená vo viac ako 80 % škôl, podpora 2. stupňa len v 61,5 %, pričom služby školského špeciálneho pedagóga neboli všade poskytované v plnom rozsahu a školský psychológ pôsobil iba na časti škôl.
Problematické bolo nedostatočné preukázanie diagnostického procesu a absencia systematického vyhodnocovania účinnosti podporných opatrení (PO). Dokumentácia žiakov so ŠVVP bola často vedená skôr formálne a spolupráca s rodičmi nebola vždy dostatočne zdokumentovaná.
Ukázalo sa tiež, že učitelia nie vždy dôsledne uplatňovali na hodinách odporúčané PO v každodennom vyučovaní. Menej často využívali formatívne hodnotenie a chýbala aj väčšia flexibilita v prispôsobovaní metód a postupov tak, aby podporovali individuálny pokrok a samostatnosť žiakov.
Problematické pre učiteľov je aj samotné zloženie tried. Priemerný podiel žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach dosahuje 18,9 %, čo kladie vysoké nároky na diferenciáciu výučby. V prípade žiakov z marginalizovaných rómskych komunít sa situácia komplikuje aj ich vysokou absenciou, ktorá predstavuje v priemere 5,7 neospravedlnených dní na žiaka za školský rok, čo zvyšuje riziko vzdelávacieho neúspechu a predčasného ukončenia školskej dochádzky.
Inklúzia je na sledovaných školách formálne nastavená, no jej úspech závisí od toho, ako sa prenesie do každodennej praxe v triedach. Najväčšou výzvou zostáva prispôsobenie vyučovania rôznorodým potrebám žiakov a posilnenie podpory pre učiteľov.
Všetky zistenia ako i odporúčania sú súčasťou správy Podpora inkluzívneho vzdelávania žiakov základných škôl v školskom roku 2025/2026 v SR.
https://www.ssi.sk/2026/06/23/inkluzia-v-skolach-napreduje-najvacsou-vyzvou-zostava-vyucovanie
Štátna školská inšpekcia
Ukázka dat Dun & Bradstreet
| Název společnosti | AUDI Aktiengesellschaft |
|---|---|
| D-U-N-S číslo | 315731679 |
| Registrační číslo / Popis | HRB1 Register Number (DE) |
| Registrační číslo / Popis | 85049B1 Derived Unique Register Number (DE) |
| Registrační číslo / Popis | DE811115368 Value Added Tax Number (DE) |
| Telefon | +49 841890 |
| Typ subjektu | Corporation |
| Právní forma | Deemed Public Limited Company |
| Roční obrat | 64 500 000 000 EUR / 71 157 238 500 USD - 01.01.2024 |
| Počet zaměstnanců | 86 900 - 01.01.2024 |
| Stav | Active |
| Adresa | Auto-Union-Str. 1, Ingolstadt, 85057, Germany |
| Webová stránka | www.audi.com |
| [email protected] | |
| Předmět podnikání | Mfg motor vehicle/car bodies |
| Typ vlastnictví | Privately owned |
| Datum založení | 16.04.1884 |
| Statutární zástupci | Gernot Döllner |
| Vlastníci | Bundesland Niedersachsen, Streubesitz, GOVERNMENT OF QATAR, Ferdinand Porsche Familien-Privatstiftung, Kai Alexander Porsche, Peter Daniell Porsche, Ferdinand Oliver Porsche, Geraldine Porsche, Mark Philipp Porsche, Hubertus Josef Kiesling, Diana Porsche, Andreas Kiesling, Peter Daniell Porsche, Kai Alexander Porsche, Ferdinand Oliver Porsche, Mark Philipp Porsche, Geraldine Porsche, Diana Porsche, Hubertus Josef Kiesling, Andreas Kiesling, Wolfgang Porsche, Stephanie Porsche- Schröder, Felix Alexander Porsche, Christian Porsche, Ferdinand Rudolf Wolfgang Porsche |
