Ficovo Slovensko zkouší, jak bojovat proti boji s korupcí

Nedávne volebné zmeny v Česku a Maďarsku hýbu aj situáciou na Slovensku. Kritická pozícia predchádzajúcej českej vlády k politickému vývoju na Slovensku bola pre štvornásobného premiéra Roberta Fica nepríjemná a dnes si môže z Prahy konečne užívať trochu viac empatie. Porážkou Viktora Orbána naopak stratil nielen spojenca, ale aj „trendsettera“, ktorého v mnohom cez slovenskú verziu „suverenizmu“ napodobňoval alebo sa za neho aspoň skrýval.

Táto hra bude Ficovi s Bruselom vychádzať čoraz ťažšie. Po Orbánovej porážke sú oslabovanie právneho štátu a korupcia na Slovensku obnaženejšie. Väčšmi hrozí aj blokovanie eurofondov, na ktoré pre svoje nedemokratické maniere doplatil Orbán. Fico tak bude musieť vo svojej dvojtvárnej politike balansovať ešte kreatívnejšie.

Veľmi výpovedný bol v tomto ohľade nedávny výrok poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského, ktorý pred Ficovou návštevou Vladimira Putina v Moskve vyhlásil: „Ak odblokuje pomoc Ukrajine, ale zároveň pôjde do Ruska, možno mu to dokážeme odpustiť.“

Fico by však spravil chybu, ak by na podobné pragmatické vyhlásenia stavil ako na bianko šek. Situáciu na Slovensku vnímajú kriticky nielen európske inštitúcie, ale aj ďalšie medzinárodné organizácie. Slovensko klesá v jednom medzinárodnom porovnaní za druhým.

V globálnom Indexe vnímania korupcie, ktorý každoročne zostavuje centrála Transparency International v Berlíne, sa Slovensko za posledné dva roky prepadlo už o 14 pozícií na aktuálne 61. miesto zo 182 krajín. Väčší pokles v dvojročnom horizonte zaznamenalo na svete iba osem krajín: Bielorusko, Svazijsko, Egypt, Bulharsko, Eritrea, Mozambik, Rusko a Mexiko.

Tento index pritom nie je samoúčelnou súťažou. Reflektuje aj dôsledky politickej nestability, zhoršujúcej sa situácie v oblasti korupcie a právneho štátu i slabo efektívnej ekonomickej konsolidácie. To sa negatívne prejavuje na vnímaní krajiny u partnerov aj investorov.

Účelové zmeny trestnej politiky štátu a rozbitie protikorupčných orgánov viedli k faktickému amnestovaniu časti káuz. Nové prípady sa takmer neodhaľujú. Ako sa začiatkom roka posťažoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka: „Stav boja proti korupcii je katastrofálny.“

To, že sa korupcia neodhaľuje a nestíha, však neznamená, že by Slovenskom nehýbali kauzy. Len za posledné mesiace médiá riešili škandály okolo eurofondov na fiktívne penzióny, predraženú „slayádu“ pri nákupe skrachovaného outletu, zrušený neférový záchrankový tender, podozrenia z účelového výberu víťazov dotačných výziev na výskum a vývoj, pochybné IT zákazky, nepriznané majetky politikov či stopnutie výstavby nemocnice v Prešove pre zlý betón.

Vládna moc pokračuje aj v tlaku na inštitúcie, médiá, občiansku spoločnosť a verejnú kontrolu. Viaceré inštitúcie sa podarilo rozbiť alebo ovládnuť, verejnoprávna STVR prichádza aj o posledné zvyšky dôveryhodného spravodajstva. V rozvrate je financovanie kultúry aj viaceré kultúrne ustanovizne.

Slovensko však ešte nie je stratené a sčasti stále funguje systém bŕzd a protiváh. Súdy aj časť inštitúcií stále rozhodujú nezávisle, Ústavný súd zrušil alebo pozastavil viacero sporných pokusov o spoplatnenie informácií, zavedenie „ruského zákona“ proti mimovládkam, zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov alebo obmedzenie využitia spolupracujúcich obvinených v trestnom konaní. Účinnejší sa pri viacerých témach ukazuje aj tlak európskych inštitúcií, ktoré sa zo skúsenosti s Orbánom poučili.

Slovensko má stále relatívne ďaleko od Orbánovho režimu a ešte ďalej od Putinovho Ruska. Nedávne maďarské voľby zároveň ukazujú, že ani betónovanie režimu nie je zárukou jeho prežitia. Škody sa však budú naprávať dlho a ťažko.

Pri pohľade na aktuálny povolebný vývoj v Česku si mnohí kladú otázku, do akej miery dokáže česká spoločnosť vnímať situáciu na Slovensku ako varovanie. Áno, inštitúcie v Česku sú určite silnejšie a ani právny štát sa nedá podlomiť zo dňa na deň. Bola by však škoda, ak by sa časť českých politikov pri obzeraní po „trendsetteroch“ inšpirovala na Slovensku práve Ficovým „bojom proti boju s korupciou“.

Autorem komentáře je ředitel Transparency International Slovensko.