
<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<tiskova_zprava>
    <titulek>
        Pocit, že niekam patrím
    </titulek>
    <datum>
        13.7.2026
    </datum>
    <autor>
          | Slovenský skauting
    </autor>
    <perex>
        V informačnom systéme mi cinkne posledné upozornenie o úspešne zloženej skúške. Semester je za mnou, zmeny v práci tento týždeň nemám, a mňa čaká to, na čo som sa posledných pár týždňov tak veľmi tešila – ide sa na skautský tábor! 
    </perex>
    <text>
        
 

Skauting je pre každého
Pamätám si na to, ako som na strednej škole dychtivo počúvala skautské príhody svojich spolužiakov. Ako celé leto trávili na skautských táboroch, brodili sa riekami, stavali poľné kuchyne, chodili na nočné hry a spávali pod širákom. Och, ako len som im závidela. Keby sa tak dalo stať skautom aj v takomto pokročilom veku. Veľmi mi vtedy bolo ľúto toho, že skauting u nás v meste nebol a ja som nemohla zažiť všetky tie skvelé veci, o ktorých mi kamaráti na strednej škole rozprávali.

Skauting ma však od tej chvíle prenasledoval aj naďalej. Na vysokú školu som odišla do Brna, a zrazu som sa ocitla v komunite ľudí, ktorí stále aktívne skautovali, a hoci už na to “nemali vek”, boli aktívni vo svojich zboroch, a dokonca každý rok chodili aj na tábory. “Ale veď skauting nie je pre dospelých,” spomenula som pred svojou kamarátkou – skautkou. “To je blbosť. Skauting je pre každého!” Vyviedla ma vtedy z omylu. Od tej chvíle mi to vŕtalo v hlave.

Chvíľu po tom som sa spoznala so svojím priateľom – skautom. Vďaka nemu som sa postupne začala zapájať do skautských aktivít, spoznala som sa s ostatnými skautmi – dospelákmi a splnila si svoj dlhoročný sen – vo svojich 23 rokoch som sa oficiálne stala skautkou.

 

Dospelí skauti – tí, ktorí z tábora robia zážitky na celý život
Celú noc pred táborom som nespala, tak veľmi som sa tešila. Miestami som si pripadala hlúpo. “Si dospelá a chováš sa ako dieťa,” hovorila som si pri tom, ako som sa snažila zúfalo zaspať. No a čo, plním si svoj detský sen. Túto radosť mi len tak niekto nevezme.

Na druhý deň sme nasadli do auta a vyrazili do klubovne. Ako dospelákov nás čakala neľahká úloha – presunúť tábor z priestorov našej klubovne až na miesto táboriska. V praxi to znamenalo hodiny nakladania materiálu zo skladu na vozíky, do dodávok a kufrov áut. Tomu ešte týždne pred tým predchádzali hodiny kontrolovania vybavenia, či je na táborenie vhodné a či na ňom nie je niečo, čo sa minulý rok prehliadlo. Bezpečnosť táborníkov je vždy na prvom mieste.

Všetko toto každoročne zabezpečujú naši dospelí dobrovoľníci – to sú presne tí ľudia, ktorí sa každý rok zapájajú do toho, aby sa stal z tábora zážitok na celý život.

Okrem kontroly a prípravy materiálu stojí na dospelých dobrovoľníkoch aj tvorba táborového programu, vybavovanie všetkých povolení, logistika a každá drobnosť, ktorá je kľúčová preto, aby tábor prebehol hladko a bez problémov.

Z prázdnej lúky domov na celé leto za jedno poobedie

Po príchode na lúku sa stretávame s jej majiteľom. Odovzdá nám posledné pokyny k jej užívaniu, podáme si ruku a začína sa stavačka.

Lúku sme už dopredu poznali, väčšinou sa vyberá tak, že si v mapách nájdeme vhodné plochy a potom cestujeme po okolí a zisťujeme, či sú aj v skutočnosti vhodné pre skautský tábor. Pokiaľ už takúto plochu nájdeme, musíme vyhľadať majiteľa a skontaktovať sa s ním. Každým rokom je pre nás ťažšie a ťažšie nájsť vhodné miesto na táborenie, pretože veľa majiteľov lúk na ne poberá dotácie. Tie ich zaväzujú podmienkami, ktoré neumožňujú používať lúku na iné účely, takže skautský tábor na celé leto by pre nich znamenal doslovný škrt cez rozpočet.

Začíname stavať tábor. Mysľou som späť pri spomienkach mojich kamarátov zo strednej, ktorým som tak závidela. A teraz tu zrazu môžem byť a zažiť to celé tiež. Staviame poľnú kuchyňu, sprchy, umyvárku, kopeme latríny…

K večeru si sadáme do čerstvo postavenej jedálne a pozeráme sa na plody svojej práce. Za jedno celé poobedie sa nám podarilo z prázdnej lúky postaviť domov pre desiatky detí na celé leto. Domov plný zážitkov, ktoré na ne už netrpezlivo čakajú. Premýšľajúc nad tým, ako sa asi tešia a že ich spánok túto noc bude asi rovnako roztržitý ako ten môj, pretože sa už nebudú vedieť dočkať zajtrajška.

 

Zážitky, ktoré nám už nikto nevezme
Na druhý deň prichádzajú deti a my – dospelí skauti, sa púšťame do vítania a začína sa program. Chodíme na vodu, robíme všakovaké aktivity, prezliekame sa za rôzne postavy, hráme nočné hry, varíme v poľnej kuchyni… Na skautských táboroch sa aj z dospelých stávajú deti, ktoré si užívajú nekonečnú zábavu. Všetci si chceme odniesť čo najviac zážitkov, ktoré nám už do konca života nikto nevezme. Zážitkov, ktoré budeme môcť zdieľať ďalej a šíriť myšlienku skautingu tak, ako sa dostala aj ku mne – zdieľaním zážitkov.

Koordinovať deti celé leto a dbať na ich bezpečnosť je veľmi neľahká úloha, no naši skautskí dobrovoľníci sú ochotní počas táborov urobiť prvé aj posledné pre to, aby tábory prebehli hladko a bezpečne. Sú výsledkom ich celoročnej práce a okrem zábavy pre nich predstavujú obrovskú administratívnu aj časovú záťaž. No napriek tomu sa každý rok opäť spoja, aby mohli deťom vytvoriť nové zážitky a skúsenosti.

Na konci tábora nás čaká slávnostná vatra. Sedíme okolo nej v kruhu, oheň puká, teplo nás všetkých zahrieva a plamienok osvetľuje veľký priestor okolo seba. Pozeráme sa jeden na druhého a doznievajú v nás zážitky zo všetkého, čo sme tento tábor zažili. Zajtra prídu autá a dodávky a ostane tu opäť iba prázdna lúka. Každý z nás sa ešte snaží vstrebať všetko z tejto atmosféry, aby v nás vydržala celý rok, pokiaľ sa opäť nestretneme na prázdnej lúke, z ktorej vytvoríme náš letný domov. Vzduchom sa začnú niesť prvé tóny gitary a všetci začíname spievať. Najskôr len tak opatrne, akoby sme sa báli, že túto chvíľu vyplašíme. Postupne ale naše hlasy silnejú a napokon sa náš spev nesie celou dolinou. Spievam a usmievam sa od ucha k uchu. Chytáme sa za ruky. Zavieram oči a snažím sa si uchovať v sebe tento pocit čo najvernejšie. Pocit, že niekam patrím.

Naši dobrovoľníci každý rok investujú množstvo času a energie do organizovania letných táborov. Je mnoho spôsobov ako im môžeme podať pomocnú ruku a uľahčiť im tento proces. Či už je to poskytnutie lúky, donáška pitnej vody, pomoc s odvozom materiálu, alebo môžeme pomôcť pravidelnou finančnou podporou cez tento odkaz: https://skauting.darujme.sk/skauti-ta-potrebuju/ 

Každá pomoc je pre našich dobrovoľníkov nenahraditeľná a spoločne tak máme šancu vytvoriť ďalšie nezabudnuteľné leto pre stovky detí. 

V prípade akýchkoľvek otázok ma neváhajte kontaktovať na adrese [email protected]

https://skauting.sk/skauting/20363/pocit-ze-niekam-patrim


    </text>
</tiskova_zprava>
