Bolo to jedno z mojich najťažších životných rozhodnutí, hovorí Lýdia Petrová o chvíli, keď sa rozhodla opustiť prácu a začať sa naplno starať o svoju mamu. Celé desaťročia pracovala v sociálnej oblasti. Pomáhala druhým a poznala náročnosť starostlivosti o tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Potom prišiel čas, keď pomoc potreboval niekto z jej vlastnej rodiny.
Od roku 1993 som pracovala v jednom zamestnaní a po toľkých rokoch odísť? Boli aj slzy, dlho som sa rozhodovala. Ale teraz ma potrebuje mama, a preto som tu.
Toto rozhodnutie znamenalo zmenu príjmu, každodenného režimu aj životných plánov. Zároveň prinieslo novú realitu – starostlivosť, ktorá sa nekončí po pracovnej dobe.
Každý deň sa pani Lýdia prispôsobuje maminmu zdravotnému stavu a jej potrebám. Rodina si postupne vytvára nové nastavenie.
Je to obrovská zmena v mojom živote, bojujem s ňou, ale musím ju prijať tak, ako je. Zvykáme si — ja na mamu, ona na mňa a na celý systém. Je to podobné, ako keď sa vám narodí dieťa – musíte si zvyknúť na jeho režim. Tak aj my na režim staršieho človeka, na jeho výbuchy a striedanie nálad, zdravotný stav,
hovorí o novom domácom biorytme Lýdia.
Práve v takomto živote má svoje miesto denný stacionár.
Vďaka tejto službe mám čas na svoje aktivity, domáce upratovanie, odľahčenie seba a psychohygienu, ktorú aj my, rodinní príslušníci, potrebujeme. Lebo potom, keď mamu znova privezieme, nastupujeme na ten istý režim – nevypíname až do rána. Vypneme, až keď ju opäť odvezieme,
pokračuje pani Lýdia. Charitný Denný stacionár v Snine ponúka aspoň niekoľko hodín, do ktorých sa zmestí dávka oddychu či možnosť vybaviť si súkromné záležitosti.
V januári 2027 vstúpi do platnosti nové financovanie sociálnych služieb. O pripravovaných zmenách už Lýdia vie. A hoci rozumie, že systém potrebuje zmenu, obáva sa dopadu reformy na rodinný rozpočet. Jej príjmy klesli, náklady však, naopak, pribudli. Navyše, pani Lýdia súcití s tými, ktorí už dnes žijú s napätým rozpočtom.
Momentálne si neviem predstaviť, čo bude s ľuďmi, ktorí nemajú na zaplatenie – finančný príspevok, ktorý má byť od nového roka, je v podstate nič. A už vôbec si neviem predstaviť, ako to zvládnu ľudia, ktorí sa starajú napríklad o dvoch zdravotne postihnutých blízkych. Stacionár je počas dňa veľké odbremenenie. Bez neho by to bolo devastačné,
vraví dcéra klientky Denného stacionára v Snine.
Zamýšľa sa tiež nad systémom, ktorý smeruje k ohrozeniu osvedčeného rámca pomoci chorým a nevládnym.
Sme tu na to, aby sme našim blízkym pomohli, ale sami to ako rodina nezvládneme. Prečo ohroziť niečo, čo funguje? Stacionáre sú pre nás úplnou súčasťou života — naším rodinným spôsob života,
uzatvára Lýdia.