Martinská atletika stratila neúnavného podporovateľa, zomrel Alexander Lilge

Výrazne sa zapájal do verejného života. Svoje organizačné schopnosti odovzdával ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Martine, poslanec Žilinského samosprávneho kraja a ako martinský viceprimátor.

Jeho celoživotnou láskou bol šport. Už za bývalého režimu vytváral v Neografii vynikajúce podmienky pre športovanie zamestnancov a sám aktívne športoval. Bol nadšeným horolezcom (zdolal Tatry, Mont Blanc či Elbrus), no venoval sa aj lyžovaniu, turistike, parašutizmu a futbalu. Pri získavaní kondpície na horolezectvo sa stal aj bežcom – v roku 1984 zabehol Podvihorlatský maratón za obdivuhodných 2:44 h.

Ako riaditeľ Neografie dlhé roky štedro dotoval populárny cestný Beh k srdcu SNP na 25 km. Všetkým pretekárom a organizátorom zabezpečoval zázemie vrátane spoločného obeda a ceremoniálu vyhlasovania víťazov, z ktorého si desiati najlepší bežci odnášali hodnotné knižné publikácie. Neografia pod jeho vedením založila na rovnakej trase aj Beh vďaky pre tlačiarov a rekreačných bežcov, ktorý sám niekoľkokrát úspešne absolvoval. Do posledných dní bol aktívnym členom komisie športu pri Mestskom zastupiteľstve v Martine.

Jeho najväčším športovo-diplomatickým pomníkom v Martine je moderný atletický areál. Keď dlhoročné snahy predsedu Atletického klubu Martin Rudolfa Honnera o výstavbu tartanového oválu narážali na prekážky, Ing. Lilge pred 15 rokmi založil občianske združenie Štadión. Spoločne s vtedajším predsedom ŽSK a bývalým žilinským atlétom Jurajom Blanárom našli strategické riešenie: vybudovať areál na škvarovom ovále Spojenej školy. Tým ušetrili financie za výkup pozemkov. Vďaka spolupráci župy, mesta a Slovenského atletického zväzu sa v roku 2020 podarilo športovisko slávnostne otvoriť a neskôr dokončiť aj prvú etapu výstavby tribúny pre 500 divákov. Hnacím motorom celého projektu bol práve Alexander Lilge, ktorý preň neustále pracoval aj na dôchodku. S určitosťou možno povedať, že bez „Šaňa“, ako ho priatelia volali, by bol martinský tartan ešte dlhé roky utópiou. Aj naďalej sa výrazne angažoval pri príprave druhej etapy vybudovania tribúny, ktorú však zatlačila do úzadia navrhovaná výstavba atletickej haly v Martine.

Pri oslavách 100. výročia turčianskej atletiky v roku 2024, ku ktorým prispel aj pomocou pri vydaní obsiahlej pamätnej publikácie, bol ako jediný „neatlét“ slávnostne uvedený do novovzniknutej Siene slávy turčianskej atletiky. Zaradil sa tak medzi desiatku takých velikánov, akými sú Klocová, Vanko, Balošák, Zemková, Slouka či Honner.

Smrť ho zasiahla nečakane, uprostred plánov a v obdivuhodnej telesnej kondícii – ešte na jar ako 83-ročný absolvoval osamote náročný turistický prechod hrebeňom Krivánskej Malej Fatry. Osudným sa mu stalo Bulharsko, kde ho na diaľnici pri kolízii vozidiel zachytilo nákladné auto.

Šaňo, česť Tvojej pamiatke – a ďakujeme za všetko!

(MK)

FOTO ARCHÍV AK MARTIN