Hospitalizácia je pre dieťa náročnou životnou situáciou. Nemocničné prostredie, odlúčenie od domova, zdravotné zákroky či neistota z toho, čo bude nasledovať, môžu vyvolávať strach, úzkosť a pocit osamelosti. Preto ochrana práv detských pacientov nemôže spočívať iba v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Počas výkonu svojej funkcie som dlhodobo upozorňoval na potrebu jednoznačne garantovať právo maloletého pacienta na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie. Vychádzal som pritom z presvedčenia, že dieťa potrebuje v nemocnici nielen odbornú liečbu, ale aj emocionálnu oporu, pocit bezpečia a blízkosť osoby, ktorej dôveruje.
Na tento problém som upozornil aj vo svojej Alternatívnej správe adresovanej Výboru OSN pre práva dieťaťa. Poukázal som na to, že prítomnosť rodiča alebo inej blízkej osoby významne prispieva k psychickej pohode dieťaťa, pomáha zvládať stres spojený s hospitalizáciou a podporuje proces liečby.
Otázka sprevádzajúcej osoby však nie je len otázkou komfortu alebo organizačných možností zdravotníckeho zariadenia. Ide o otázku základných práv dieťaťa. Súvisí s právom na ochranu rodinného života, právom na ľudskú dôstojnosť, ako aj s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí.
Dlhé roky neexistovala dostatočne jasná právna úprava, čo v praxi viedlo k rozdielnemu prístupu jednotlivých zdravotníckych zariadení. O tom, či dieťa bude môcť mať pri sebe rodiča alebo inú blízku osobu, často nerozhodovali jeho potreby, ale interné pravidlá konkrétnej nemocnice.
Preto vítam, že dnes už právna úprava právo maloletého pacienta na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti výslovne uznáva. Ide o významný krok k posilneniu ochrany práv detí v zdravotníctve.
Každé dieťa má právo cítiť sa v bezpečí aj vtedy, keď je choré. A blízkosť rodiča alebo inej dôvernej osoby je často rovnako dôležitá ako samotná liečba.
https://vop.gov.sk/prava-dietata-nekoncia-pri-dverach-nemocnice