
<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<tiskova_zprava>
    <titulek>
        Súkromné vlastníctvo je pilier civilizácie a pokroku
    </titulek>
    <datum>
        4.10.2026
    </datum>
    <autor>
        Martin Vlachynský | INESS
    </autor>
    <perex>
        V Berlíne zvíťazila ultraľavicová strana Die Linke. Partaj, otvorene sa hlásiaca k Honeckerovej totalitnej NDR, má toho v programovom talóne veľa.  Snáď najviac rezonuje jej plán zoštátniť v Berlíne zhruba 220 000 bytov.
    </perex>
    <text>
        
Obhajcovia (a že ich majú na Slovensku dosť) ich bránia argumentom, že súkromné vlastníctvo je spoločenská inštitúcia, nie fyzikálna konštanta. Jej podobu možno zmeniť.

Samozrejme, veď mnohí sa o to pokúsili. Ale teória plus skúsenosti za posledných 200 rokov popísali, že inštitúcia súkromného vlastníctva je jeden z pilierov nielen ekonomickej prosperity, ale modernej ľudskej spoločnosti ako takej. Akonáhle začneme s definíciou súkromného vlastníctva experimentovať, vedie to k problémom, alebo rovno ku katastrofe.

Výborne to popísal napríklad môj kolega Róbert Chovanculiak v knihe O pôvode prosperity. Úplná absencia súkromného vlastníctva je veľmi zriedkavá aj u prírodných národov, ktoré sa však vyznačujú väčšou mierou zdieľania. Ekonómka Elinor Ostromová dostala Nobelovu cenu práve za štúdium spoločného spravovania majetku v malých komunitách.

Kolektívne riešenia však spravidla fungujú iba v malých, súdržných spoločenstvách. Vo veľkých spoločnostiach plných cudzincov bráni kolektívnemu manažmentu veľká sociálna vzdialenosť a anonymita. Tu ostáva súkromné vlastníctvo kľúčovým nástrojom, ktorý zaisťuje kooperáciu a chráni vzácne zdroje pred plytvaním.

Ekonómia toto plytvanie popisuje ako „tragédiu obecnej pastviny“. Ak existuje spoločná lúka bez majiteľa, pastieri sa ponáhľajú spásť ju skôr, než tak urobia iní. V modernej spoločnosti môžeme tento problém aplikovať na čokoľvek, vrátane „vybývania“ bytov. Oslabovanie ochrany súkromného vlastníctva vedie k poklesu motivácií pracovať a investovať – a naopak.

Historických príkladov máme neúrekom. Hádam najslávnejší je príbeh čínskej dediny Xiaogang. V decembri 1978 sa 18 miestnych farmárov sa na konšpiračnej schôdzi rozhodlo pre radikálny a v nelegálny krok – tajnú privatizáciu pôdy na rodinné parcely. Úspech tejto inštitucionálnej zmeny v podobe prudkého nárastu produkcie sa šíril ako nákaza a stal sa iskrou, ktorá zapálila reformy Deng Xiaopinga a modernú Čínu. Ekonóm R.A. Radford zasa v slávnom článku ukazuje, ako súkromné vlastníctvo veľmi rýchlo zapúšťa korene aj v takom prostredí, ako sú zajatecké tábory.

Zahrávať sa takouto významnou spoločenskou inštitúciou v mene politických cieľov je hra s ohňom.

HN, 26.9.2026

https://iness.sk/sukromne-vlastnictvo-je-pilier-civilizacie-a-pokroku


    </text>
</tiskova_zprava>
