Slovensko má možnosť ukázať ako bude obnovovať prírodu. 4.9.2026 Kristína Bocková | WWF Slovensko Slovensko aj túto sezónu povolilo lov vlka dravého. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stanovilo pre poľovnícku sezónu 2026/2027 kvótu 68 vlkov. Rozhodnutie prišlo napriek tomu, že údaje z predchádzajúcich rokov neukazujú, že by odstrel vlkov prinášal očakávané zníženie škôd na hospodárskych zvieratách. Naopak, od opätovného zavedenia kvóty bolo usmrtených najmenej 120 vlkov a náhrady za škody spôsobené vlkom v roku 2025 vzrástli viac než trojnásobne. Prečo teda štát opäť siaha po odstrele? A čo hovoria dáta? Na zasadnutí pracovnej skupiny pre stanovenie podmienok lovu vlka sme spolu s organizáciami My sme les a AEVIS predstavili analýzu predchádzajúcich poľovných sezón. Tá ukazuje, že medzi počtom usmrtených vlkov a výškou škôd neexistuje jednoduchá súvislosť. Potvrdzujú to aj staršie analýzy Štátnej ochrany prírody SR a najnovšie výsledky medzinárodného vedeckého výskumu. Ak chceme škody skutočne znižovať, potrebujeme preto hľadať riešenia tam, kde vznikajú – pri ochrane hospodárskych zvierat a podpore chovateľov. Nová kvóta: 68 vlkov Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stanovilo pre poľovnícku sezónu 2026/2027 kvótu na usmrtenie 68 vlkov. Lov je povolený od 1. septembra 2026 do 15. januára 2027. Ide o tretiu sezónu po opätovnom zavedení kvóty na lov vlka. V sezóne 2024/2025 bol lov obnovený v priebehu januára 2025, kedy bolo zastrelených 23 jedincov. V nasledujúcej sezóne 2025/2026 bola stanovená kvóta 74 jedincov. Z nich bolo podľa evidencie zastrelených 69 vlkov a ďalších 12 uhynulo. Od 1. januára 2025 do 15. januára 2026 bolo evidovaných 92 zastrelených a 28 uhynutých vlkov – spolu najmenej 120 jedincov. To predstavuje približne pätinu minimálnej početnosti slovenskej populácie vlka uvádzanej v reportingu podľa článku 17 smernice o biotopoch, kde bola pre Slovensko v roku 2025 uvedená početnosť minimálne 600 jedincov. Údaj pritom nezahŕňa prípady pytliactva. Graf WWF Slovensko: Vplyv odstrelu vlka na výšku škôd na hospodárskych zvieratách (Zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka ISP) Viac usmrtených vlkov neznamená menej škôd Ak má byť odstrel nástrojom na znižovanie škôd, očakávali by sme, že po výraznom znížení počtu vlkov budú škody klesať. Dostupné slovenské údaje však takýto trend nepotvrdzujú. Štát totiž v roku 2025 vyplatil na náhradách za škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách viac ako 456-tisíc eur, čo je viac než trojnásobok oproti roku 2024 (Zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka ISP). Napriek týmto faktom ministerstvo pôdohospodárstva rozhodlo o ďalšej kvóte.   Obnovené koryto rieky Hron po odstránení nevyúživanej bariéry Pohorelská Maša, Foto: Jakub Krška Čo to znamená pre Slovensko? Obnova prírody môže v praxi znamenať napríklad návrat vody do vysušených mokradí, obnovu prirodzenejších úsekov riek, zlepšenie stavu pôdy a poľnohospodárskej krajiny, vytváranie zelených plôch v mestách či opatrenia na podporu opeľovačov. Cieľom nie je obnovovať prírodu všade rovnakým spôsobom, ale vybrať opatrenia podľa potrieb konkrétnych miest a regiónov. Obnova prírody tak môže byť zároveň príležitosťou pre rozvoj slovenského vidieka a zachovanie tradičných spôsobov hospodárenia tam, kde majú svoje miesto. “Pre Slovensko je dôležité pozerať sa na obnovu prírody aj ako na investíciu do budúcnosti regiónov. Keď dokážeme v krajine lepšie zadržiavať vodu, chrániť pôdu a znižovať dopady extrémov počasia, pomáhame tým nielen prírode, ale aj ľuďom, ktorí v regiónoch žijú a pracujú. Kvalitne pripravený plán môže byť príležitosťou pre rozvoj slovenského vidieka a pre zachovanie tradičných spôsobov hospodárenia na poliach a lúkach a ich obnovu tam, kde zanikli,” dopĺňa Jozef Ridzoň z organizácie SOS/ Birdlife Slovensko. Slovensko má svoj návrh Národného plánu obnovy prírody predložiť Európskej komisii do 1. septembra 2026. Následne má byť plán po posúdení a úpravách finalizovaný v roku 2027. Na jeho príprave sa podieľa Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s ďalšími rezortmi a zainteresovanými inštitúciami. WWF Slovensko a SOS/BirdLife Slovensko upozorňujú, že zostávajúci čas treba využiť na prípravu kvalitného, ambiciózneho a dátami podloženého plánu. Dôležitou súčasťou procesu musí byť aj reálne zapojenie odbornej verejnosti, vedeckých inštitúcií, samospráv, hospodárov a ďalších aktérov, ktorých sa opatrenia v krajine priamo dotknú. „Príprava národného plánu je pre Slovensko veľkou príležitosťou, no zároveň je potrebné, aby sme ju nepremárnili. Opatrenia musia vychádzať z kvalitných dát, jasne určovať priority a byť pripravené tak, aby ich bolo možné v praxi realizovať. Potrebujeme plán, ktorý nebude iba formálnym splnením povinnosti, ale skutočným plánom obnovy našej krajiny,“ uzatvára Marta Mútňanová z WWF Slovensko. Obnova populácie opeľovačov, Jasoň červenooký, Foto: Eduard Žákovský Čo bude obsahovať Národný plán obnovy prírody? Každý členský štát v národnom pláne určí, čo, kde, v akom rozsahu a akým spôsobom chce obnovovať. Plán má vychádzať z dostupných vedeckých poznatkov a dát a obsahovať konkrétne opatrenia, ich časový rámec, spôsob financovania aj monitorovanie výsledkov. Opatrenia sa týkajú deviatich oblastí stanovených nariadením: obnova suchozemských, pobrežných a sladkovodných ekosystémov – napríklad obnova prirodzených lesov, mokradí či lúk, obnova morských ekosystémov obnova mestského prostredia obnova prirodzeného toku riek a riečnej konektivity – napríklad odstraňovanie nepotrebných bariér na vodných tokoch, obnova populácií opeľovačov, obnova poľnohospodárskej krajiny – napríklad zlepšovanie stavu pôdy či podpora krajinných prvkov, obnova lesov, Výsadba stromov Obnova prirodzených funkcií a stanovísť druhov. Ako stojí v prípravách Slovensko? WWF Slovensko spolu s partnermi v rámci koalície #RestoreNature sledovalo prípravu národných plánov v členských štátoch EÚ a začiatkom roka 2026 zverejnilo priebežné hodnotenie ich prípravy.Hodnotenie sledovalo štyri oblasti: využívanie vedeckých poznatkov a dát, ambicióznosť plánov, zapojenie verejnosti a transparentnosť a politickú a administratívnu podporu.Výsledky ukázali výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Slovensko sa v hodnotení vo viacerých oblastiach nachádzalo medzi krajinami, kde bola príprava stále v počiatočnej fáze. Hodnotenie zároveň upozornilo na potrebu lepšieho zapojenia relevantných organizácií, odborníkov a ďalších zainteresovaných strán. Viac informácií k priebežnému hodnoteniu nájdete aj v našom článku tu. Odkazy Priebežné hodnotenie prípravy národných plánov obnovy prírody v EÚ – WWF Slovensko Towards restoring nature in Europe – #RestoreNature What is the Nature Restoration Law? – #RestoreNature Kontakt pre médiá Kristína Bocková, PR & Media expert, WWF Slovensko, MT: +421 903 734 348 / Email: kbockova@wwfsk.org / Web: wwfsk.org Jozef Ridzoň, SOS/Birdlife Slovensko, MT: +421 902 222 160/ Email: ridzon@vtaky.sk / Web: vtaky.sk https://wwfsk.org/article/znizi-odstrel-68-vlkov-skody-na-hospodarskych-zvieratach