Celková ekonomická hodnota, ktorú Lidl vytvoril a vyvolal na Slovensku, v roku 2025 opäť vzrástla. Ukazuje to už piata sociálno-ekonomická štúdia, ktorú pre obchodný reťazec vypracoval Forvis Mazars na Slovensku.
Celková ekonomická hodnota vytvorená a vyvolaná aktivitami obchodného reťazca Lidl na Slovensku kontinuálne rastie. Za rok 2025 dosiahla rekordných 2,18 miliardy eur. Vyplýva to z najnovšej sociálno-ekonomickej štúdie Forvis Mazars.
„Pridaná hodnota vytváraná v sektore maloobchodu sa na Slovensku stáva čoraz viac diskutovanou témou. Aj preto je pre nás veľmi zaujímavé zistenie, že odhadovaný dodatočný efekt spoločnosti Lidl patrí v slovenskej ekonomike k tým významnejším: každé 1 euro, ktoré Lidl v roku 2025 distribuoval do slovenskej ekonomiky, má potenciál vytvoriť ďalších 59 centov pre domácich príjemcov,“ hovorí Martin Dolinský, ESG Expert vo Forvis Mazars a jeden z autorov štúdie.
Forvis Mazars na Slovensku vypracoval štúdiu na žiadosť Lidlu už po piaty raz. Od začiatku meraní v roku 2021 pridaná hodnota reťazca nepretržite rastie.
„Celkový priamy a nepriamy ekonomický dopad sa zvýšil z 1,01 miliardy eur v roku 2021 na 1,38 miliardy eur v roku 2025, čo predstavuje nárast o viac ako 35 %. Oproti minulému roku sme v aktuálnej edícii zaznamenali nárast o takmer 87 miliónov eur,“ vysvetľuje Martin Dolinský.
Každá edícia štúdie prináša aj nové pohľady. „Tentokrát sme zistili, že Lidl počas svojho pôsobenia na slovenskom trhu kontinuálne prijímal nových zamestnancov aj v obdobiach, keď nezamestnanosť na Slovensku rástla,“ dodáva.
Pri vyčíslení ekonomického prínosu vychádza Forvis Mazars z medzinárodne uznávanej metodiky, ktorá umožňuje transparentne hodnotiť priame aj nepriame ekonomické efekty organizácií.
„Na vyčíslenie ‚vyvolaného‘ multiplikačného efektu spoločnosti Lidl na slovenskú ekonomiku využívame Leontievovu produkčnú funkciu, ktorá zachytáva aj širšie ekonomické väzby v rámci národného hospodárstva, ako aj vybrané zverejnenia Global Reporting Initiative (GRI) a Stakeholder Capitalism Metrics (SCM),“ približuje Martin Dolinský.
Vďaka využitiu existujúcich metodík je možné výstupy porovnať s inými analýzami. „Náš prístup sa však odlišuje v tom, že zverejňujeme aj výsledky očistené od odhadov, založené výlučne na účtovných dátach, takzvanú priamu a nepriamu hodnotu, ešte predtým, ako k nim pripočítame odhadované dodatočné efekty,“ vysvetľuje. Štúdia mapuje ekonomické dopady Lidlu až na úroveň jednotlivých okresov, s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté okresy.
Metodika je pritom využiteľná pre firmy z rôznych odvetví. „Multiplikačné efekty je možné odhadovať vo všetkých sektoroch ekonomiky, keďže vychádzajú z predpokladu, že produkcia vybraného sektora by nemohla existovať bez vstupov z iných sektorov,“ konštatuje Martin Dolinský.
Lidl v roku 2025 zvýšil ekonomický prínos naprieč všetkými kategóriami beneficientov, ktorými sú zamestnanci, privátny sektor, mestá, štát a tretí sektor. Najväčším beneficientom bol s hodnotou viac ako 920 miliónov eur privátny sektor.
Štát profituje najmä z odvedených daní, mestá a obce cez miestne dane a platby mestským podnikom a tretí sektor získava podporu vo forme finančných a vecných darov. Významný podiel tvoria aj investície do ľudského kapitálu: na zamestnancov Lidl v roku 2025 vynaložil takmer 157 miliónov eur.
Forvis Mazars ilustruje multiplikačné efekty aj na konkrétnych príkladoch. „V tohtoročnej edícii sme sa v prípadovej štúdii venovali nákupu mliečnych produktov od lokálneho výrobcu. Tieto platby v hodnote takmer 2 miliónov eur sú investíciou do poľnohospodárstva aj spracovateľského priemyslu súčasne. Pomáhajú budovať funkčné vzťahy medzi týmito odvetviami a takto budovaná spolupráca zlepšuje pozíciu aktérov aj v ďalších zákazkách nad rámec kontraktov s Lidlom,“ vysvetľuje Martin Dolinský. Lidl navyše výrobky tohto dodávateľa vyváža do zahraničia, čo regiónu prináša príjmy nezávislé od domáceho dopytu.
Sociálno-ekonomické analýzy si dnes nechávajú vypracovať mnohé spoločnosti vo svete. „Štúdia slúži v prvom rade na zhodnotenie a kvantifikáciu sociálno-ekonomických prínosov vybranej spoločnosti. Mapovanie platieb beneficientom umožňuje identifikovať konkrétne sektory v konkrétnych regiónoch, ktoré sa vďaka ekonomickým vzťahom s naším klientom rozvíjajú. Vieme presne vyčísliť sociálno-ekonomický úžitok a kvalifikovane odhadnúť jeho ďalšie efekty v ekonomike,“ hovorí Martin Dolinský.
Štúdia tak ukazuje, že výsledkom pôsobenia firmy nie je iba zisk, ale aj hodnota vytvorená pre mnohé ďalšie strany. Firmy ju môžu využiť aj vo vlastnej správe o udržateľnosti ako kvalitatívny posun nad rámec povinných požiadaviek, napríklad štandardu ESRS.
Zo strany firmy si projekt vyžaduje súčinnosť pri poskytnutí vybraných netto platieb za sledované obdobie. „Zvyšok práce je už na nás. Mapujeme napríklad tok platieb k beneficientom a do konkrétnych regiónov. Z našich skúseností odporúčame počítať s približne dvoma mesiacmi po účtovnej závierke na prípravu dát,“ dodáva Martin Dolinský.