Tichá feminizácia slovenskej literatúry nahlas v Srbsku.
Slovenská próza prechádza v posledných desaťročiach tichou, no výraznou premenou. Na literárnu scénu pravidelne prichádzajú autorky s neprehliadnuteľným talentom a ich silné prozaické hlasy nestrácajú silu ani za hranicami – preklady ich diel si vďaka podpore Slovenského literárneho centra nachádzajú čitateľov po celej Európe. Práve fascinácia touto živou tvorbou podnietila prekladateľku Zdenku Valent-Belić, aby počas svojej rezidencie Trojica AIR zachytila aktuálny obraz súčasnej slovenskej literatúry písanej ženami. Výsledkom jej práce bude antológia s názvom Minervino pero a hoci zoznam ešte nie je definitívne uzatvorený, doposiaľ pracuje s nasledujúcimi autorkami: Tamara Arhlebová, Mária Bátorová, Jana Beňová, Viera Benková, Jana Bodnárová, Adriana Bojsová, Renata Bojničanová, Eva Borušovičová, Irena Brežná, Ivana Dobrakovová, Helena Dvořáková, Etela Farkašová, Katarína Gillerová, Barbora Hrínová, Jana Judinyová, Jana Juráňová, Daniela Kapitáňová, Monika Kompaníková, Uršuľa Kovalyk, Zuzana Kuglerová, Rut Lichnerová, Eva Maliti-Fraňová, Zlata Matláková, Jana Micenková, Maria Modrovich, Dominika Moravčíková, Zuzana Mojžišová, Michaela Rosová, Vanda Rozenbergová, Alena Sabuchová, Mariana Čengel Solčanská, Ľubica Suballyová, Veronika Šikulová, Tamara Šimončíková Heribanová, Svetlana Žuchová.
Prekladateľku, pani Zdenku Valent-Belič sme oslovili s prosbou, aby si do zvyčajnej online diskusie na našom youtube zvolila jednu z autoriek svojej antológie. Jej voľba padla na Moniku Kompaníkovú, ktorá pozvanie do diskusie prijala. Pozývame Vás teda vypočuť si ich rozhovor, v ktorom určite zaznie okrem iného i to, ako sa v srbskom prostredí odráža rôznorodosť ženskej skúsenosti zo slovenských kníh? Podľa akého kľúča prekladateľka vyskladala mozaiku z viac než troch desiatok mien, v ktorej sa stretávajú literárne harcovníčky s najmladšou generáciou? Ako sa cíti Monika Kompaníková v spoločnosti svojich spolu-autoriek...O prekladateľských výzvach, hľadaní identity v textoch, ale aj o tom, ako môže táto kniha otvoriť dvere ďalším slovenským dielam do srbských vydavateľstiev, bude Zdenka Valent-Belić diskutovať v online rozhovore s Dadom Nagyom. Video nájdete 2.7. na našom YouTube.
TROJICA AIR je od roku 2020 rezidenciou pre prekladateľov a prekladateľky slovenskej literatúry do cudzích jazykov.
Zdenka Valent-Belić patrí k popredným prekladateľkám a propagátorkám slovenskej literatúry v Srbsku. Systematicky sa venuje prekladu slovenskej prózy, pričom srbským čitateľom už priblížila diela autoriek ako Etela Farkašová, Monika Kompaníková, Ivana Dobrakovová, Svetlana Žuchová či Nicol Hochholczerová. Okrem samotného prekladu sa reflexii slovenskej literárnej tvorby venuje aj prednáškovo – v októbri 2025 realizovala úspešný cyklus prednášok pod strechou Kultúrneho centra Vojvodiny Miloša Crnjanského, ktorý slúžil ako teoretické avízo k pripravovanej antológii Minervino pero.
Monika Kompaníková (1979) je popredná slovenská spisovateľka a publicistka. Debutovala zbierkou poviedok Miesta pre neistotu (2003), po ktorej nasledovala novela Biele miesta (2006). Jej román Piata loď (2010) získal prestížnu cenu Anasoft litera a dočkal sa úspešného filmového spracovania. V roku 2013 vydala oceňované Hlbokomorské rozprávky, na ktoré nadviazala ďalšími knihami pre deti. Je tiež autorkou románu Na sútoku. V súčasnosti pôsobí ako šéfredaktorka novín Čo čítať? a vedie vydavateľstvo Denníka N. Jej texty boli preložené do viac než desiatich jazykov a v pripravovanej antológii patrí ku kľúčovým hlasom súčasnej prózy.
https://www.litcentrum.sk/clanok/diskusia-trojica-zdenka-valent-belic-monika-kompanikova