V histórii Slovenska, ale aj nášho mesta sa udialo mnoho udalostí, ktoré rozdeľujú spoločnosť, ale aj veľa tých, ktoré nás spájajú. Dnes je to presne 35 rokov od udalosti, na ktorú máme rovnaký názor, pretože je to deň, kedy sme po 23 rokoch opäť zdvihli hlavy a začali žiť. Naše mesto nesie hlbokú historickú stopu.
Dnes je to 35 rokov odo dňa, kedy sa nad našou krajinou konečne rozptýlil ťaživý tieň okupácie.
21. júna 1991 prešiel našou hranicou posledný transport sovietskej armády.
Pre generácie našich rodičov a starých rodičov to nebol len politický akt. Bola to obrovská úľava. Bol to moment, kedy sa po desaťročiach nespravodlivosti, ktorú cítili vrátila do našich ulíc, domovov a sŕdc skutočná hrdosť. Cudzie tanky, ktoré v auguste 1968 rozdrvili sny o slobode, boli definitívne preč.
Naše mesto Sliač prestalo byť zamknutým územím uprostred vlastného štátu. Objala nás sloboda – tá vzácna, krehká a vykúpená sloboda, o ktorej sme tak dlho iba šepkali.
S hlbokou úctou sme si v nedeľu 21.6.2026 pri pamätníku – Autobusová zastávka položená symbolicky na mape Československa a na nej dva dátumy, 21. august 1968 a 21. jún 1991, ktoré vyznačujú čas príchodu a odchodu sovietskych vojsk, ktoré vtedajší štát Slovákov a Čechov okupovali v druhej polovici minulého storočia celých 23 rokov pripomenuli všetkých, ktorí nestratili nádej ani v tých najtemnejších časoch normalizácie. Ich odvaha je pre nás mementom. Sloboda totiž nie je darovaný stav, ale dar, ktorý musíme chrániť každý jeden deň.
Keď sa dnes pozeráme na Sliač vidíme suverénne slovenské mesto, ktoré je pevnou súčasťou demokratického sveta. A v ktorom nezabúdame na minulosť, ale zároveň s hrdosťou a odhodlaním hľadíme do budúcnosti.
Oslavujme dnešok s vďakou v srdci a hrdosťou na to, kým sme
https://www.sliac.sk/aktuality/2026/odchod-sovietskych-vojsk-zo-slovenska