Kedysi ľudia zapli televízor a čakali na večerné správy. Bol to taký malý rituál dňa. Dnes je všetko inak. Informácie dostávajú takmer okamžite. Najmä mladšia generácia sleduje správy zo sveta a z domova cez aplikácie, notifikácie a sociálne siete, kde sa šíria rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Smartfón dnes nahradil televíziu aj klasické webové spravodajské portály. Stačí len pohľad na displej. Väčšina používateľov dostáva aktuálne informácie cez:
To potvrdzuje aj 24-ročný Adam: "Večerné správy nepozerám. Príde mi to, že je to len súhrn toho, čo som zachytil cez deň."
Mnohí používatelia už ani aktívne nevyhľadávajú obsah – správy sa im zobrazujú automaticky.
"Ak sa deje niečo zásadné, tak si posielame články aj kamaráti alebo rodina medzi sebou," hovorí.
Rýchlosť, s akou sa informácie šíria, má zásadný vplyv na to, ako ľudia reagujú na udalosti. Správa o zemetrasení, vojne alebo ekonomickej kríze sa dostane k používateľom v priebehu niekoľkých sekúnd.
Odborníci však upozorňujú, že tento model môže viesť k informačnému preťaženiu. Ľudia majú pocit, že sú stále "v obraze", no často nemajú čas porozumieť kontextu.
Kristína, ktorá pracuje ako predavačka, často prijíma len útržkovité správy. "Niekedy zachytím informáciu, ale už nemám veľmi čas sledovať detaily alebo sa k tomu už nedostanem vôbec," vysvetľuje 28-ročná žena.
Používatelia dnes získavajú veľkú časť informácií cez mobilné aplikácie a sociálne siete, pričom nové správy zo sveta často zachytia len v podobe krátkeho titulku, videa alebo upozornenia. O to dôležitejšie je overiť si pôvod informácie, porovnať viacero zdrojov a nezostať iba pri prvom dojme bez širšieho kontextu.
Problémom môže byť aj chýbajúca mediálna výchova na školách. "Je dôležitá preto, aby sme si vedeli vyberať z tých rôznych informačných zdrojov tie dôveryhodné, relevantné," ozrejmila Marcela Belianská z Katedry žurnalistiky FiF UK v Bratislave.
"Mediálna gramotnosť je v súčasnej dobe potrebná. Treba sa na ňu poriadne pozrieť. Prísun informácií je veľký, zavaľuje nás. Nielen dospelých, ale aj deti. Treba ich vo virtuálnom prostredí chrániť," potvrdila riaditeľka ZŠ Ľ. Fullu v Košiciach Katarína Martiňáková.
Zdroj: Magnific.com
Veľkú úlohu dnes zohrávajú aj algoritmy sociálnych sietí. Tie rozhodujú, ktoré správy sa používateľovi zobrazia a ktoré nie.
Výsledkom je, že sa viac šíria emocionálne a šokujúce správy, neoverené informácie, vytvárajú sa informačné bubliny a kladie sa menší dôraz na kontext a analýzy.
Používateľ tak môže vidieť len časť reality, ktorú sociálne siete vyhodnotia ako zaujímavú. Mediálne gramotný človek je podľa Belianskej odolnejší voči týmto nástrahám v online priestore.
Tradičné médiá nezmizli, ale ich rola sa zmenila. Už nie sú prvým miestom, kde sa človek dozvie novinky.
Dnes platí, že:
S rastúcim množstvom informácií rastie aj nedôvera. Používatelia častejšie kontrolujú zdroje a porovnávajú viaceré médiá.
"Mám overené portály, z ktorých čerpám," tvrdí Kristína.
"Porovnávam si informácie z jednotlivých stránok, pokiaľ sa mi niečo nezdá," doplnil Adam.
Trend smeruje k ešte väčšej personalizácii. Aplikácie už dnes dokážu prispôsobiť obsah podľa toho, čo človeka zaujíma alebo k akému názoru sa prikláňa.
V budúcnosti môžeme očakávať:
Správy tak budú zrejme čoraz viac šité na mieru, s čím sa spája riziko informačného chaosu a menšej schopnosti kriticky myslieť.