<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<tiskova_zprava>
    <titulek>Spôsobuje nerovnosť úpadok demokracie?</titulek>
    <datum>23.9.2026</datum>
    <subjekt>INESS</subjekt>
    <autor>
        <jmeno>Martin Vlachynský</jmeno>
        <email></email>
        <telefon></telefon>
        <kontakt></kontakt>
    </autor>
    <region>
        <nadrazeny>Slowakei</nadrazeny>
        <podrizeny></podrizeny>
    </region>
    <kategorie>
        <polozka>Wirtschaft</polozka>
        <polozka>Politik</polozka>
    </kategorie>
    <perex>Niektoré spoločenské mýty je veľmi jednoduché vyvrátiť. Niektoré tvrdenia si zasa vyžadujú veľmi komplexný výskum. Jeho výsledok často ide nielen proti „sedliackemu rozumu“ a dojmológii, ale aj proti časti tvrdení akademického spektra. Na rozdiel od hmotnosti kvarkov a vlnovej dĺžky, spoločenské vedy sa totiž niekedy nevedia zhodnúť ani na tom, či po strede nasleduje štvrtok.</perex>
    <text>
Vezmime si tvrdenie o tom, že ekonomická nerovnosť spôsobuje úpadok demokracie. Ak by sme ako odrazový mostík použili titulky v novinách a verejnú diskusiu, bol by výsledok jasný: spôsobuje. Sociológ Tibor Rutar sa vo svojej najnovšej práci rozhodol toto tvrdenie vyzvať na súboj.

Prvým krokom bolo metazhodnotenie doterajších zistení. O vzťahu nerovnosti a demokracie vyšlo v posledných dvoch dekádach niekoľko významných prác, no s prekvapivo rozdielnymi zisteniami. Tri práce našli súvislosť, tri práce nenašli a dve našli len obmedzenú koreláciu medzi ekonomickou nerovnosťou a fungovaním demokracie.

Áno, koreláciu, nie kauzalitu. Podľa Rutara sa len jediná z prác (od Carla Henrika Knutsena z roku 2015) seriózne pozrela na endogenitu skúmaného problému. Teda na to, či vzťah naozaj súvisí so skúmanými faktormi a nie s niečím iným. Žiadnu kauzalitu nenašla.

Autor sa následne pustil do vlastnej analýzy dát. Vytvoril v nich dvojičky krajín, kde sa demokracia vyvíjala po rovnakej trajektórii, ale v istom časovom bode prišlo k rôznemu vývoju z hľadiska ekonomickej nerovnosti.

Čo objavil? Nič – žiadnu kauzalitu medzi nerovnosťou a vývojom demokracie v období 10 rokov. Skúšal pritom meniť definíciu demokracie, veľkosť skokov v nerovnosti a testoval efekt príjmovej aj majetkovej nerovnosti. Nič.

Rutar pokorne priznáva, že jeho metodika môže mať nedokonalosti. A myšlienku vplyvu ekonomickej nerovnosti na demokraciu nezvrháva úplne. Odvoláva sa pritom na prácu Bagchiho a Fagerstroma z roku 2023. Autori v nej na dátach argumentujú, že na demokraciu má vplyv len nerovnosť vyplývajúca z politického dobývania renty. Teda z vytvárania regulácií a obmedzovania trhu v prospech jednej skupiny účastníkov. Naopak, vplyv politicky nepodmieneného náraste bohatstva a ani vplyv dedičstva na fungovanie demokracie nenašli.

Paradoxne sú to často práve argumenty o vzťahu ekonomickej nerovnosti a demokracie, ktoré vedú politikov k zvyšovaniu daní a vytváraniu podmienok na rozsiahlejšie dobývanie renty.

HN, 14.9.2026

https://iness.sk/sposobuje-nerovnost-upadok-demokracie

</text>
</tiskova_zprava>
