| Datum | 12.10.2026 |
| Subjekt | Slovenský filmový ústav |
| Kontakt | <p><strong>kontakt</strong>: Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ, tel.: +421 2 5710 1542, [email protected]</p> |
| Region | Slowakei |
| Kategorie | Kultur und Tourismus, Filmindustrie, Kultur |
Slovenský režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf Martin Ťapák bol jedným z našich najproduktívnejších tvorcov. Na konte má viacero medzi divákmi obľúbených filmových a televíznych titulov, režíroval aj komédiu Pacho, hybský zbojník (1975), ktorá v 80. rokoch minulého storočia patrila k najnavštevovanejším filmom v kinách a dodnes sa k nej diváci radi vracajú. Dňa 13. októbra si pripomíname Ťapákove nedožité 100. výročie narodenia, výber z jeho filmov ponúka študijná sála Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Filmotéka v Kine Lumière.
Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v dedine Liesek na Orave. Študoval herectvo na bratislavskom konzervatóriu a vyštudoval choreografiu na VŠMU. Svoju umeleckú kariéru začínal ako herec v Slovenskom národnom divadle. „Začínal som v SND ako elév – zložil som skúšku a prijali ma hneď z prvého ročníka konzervatória. Bol som na to strašne hrdý, lebo som ušiel z kvinty gymnázia, ktorú som skončil s neveľkým úspechom,“ spomínal Martin Ťapák v rozhovore pre časopis k DVD vydaniu filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha v edícii Slovenský film 40. a 50. rokov v roku 2011, ktorú pripravili Slovenský filmový ústav a Petit Press.
Po dvoch rokoch elévovania v SND Ťapák spoločne s Karolom L. Zacharom a Ivanom Terenom v roku 1948 vytvorili divácky úspešné folklórne pásmo Rok na dedine, Ťapák ako asistent réžie riadil spevácko-tanečný komparz. Ako filmový herec debutoval v roku 1948 vo filmoch Vlčie diery Paľa Bielika, Bílá tma Františka Čápa a Čertova stena Václava Wassermana. Okrem hereckých skúseností v začiatku svojho pôsobenia získaval Ťapák skúsenosti aj v umeleckom súbore SĽUK, kde v 50. rokoch ako režisér a choreograf vytvoril viaceré tanečné diela a tanečno-pohybovú inscenáciu Ežo Vlkolínsky. Neskôr v rokoch 1959 – 1962 pôsobil ako režisér v pražskej Laterne magike a v rokoch 1962 a 1963 asistoval pri réžii dvojdielneho filmu Jánošík režisérovi Paľovi Bielikovi. V nasledujúcom období nakrútil viacero televíznych filmov, v ktorých čerpal najmä zo slovenských ľudových tradícií a z klasickej i modernej slovenskej literatúry. Natočil napríklad televízne adaptácie románov Mila Urbana Živý bič (1966), Františka Švantnera Malka (1968), poviedok Martina Kukučína Rysavá jalovica (1970), Vianočné oblátky (1977) a Mišo (1979) či Margity Figuli Horali (1974) a ďalšie.
K réžii svojho prvého dlhometrážneho hraného filmu pre kiná Nevesta hôľ sa Ťapák dostal v roku 1971. O štyri roky neskôr nakrútil divácky najúspešnejšiu slovenskú komédiu a paródiu na zbojnícku tematiku Pacho, hybský zbojník podľa rovnomennej poviedky spisovateľa Petra Jaroša, čerpajúcu z tradície ľudového humoru. „Poznal som sa veľmi dobre s Petrom Jarošom. Vždy, keď sme sa stretli, dal mi zopár svojich poviedok. Medzi nimi som raz natrafil na jednu, ktorá sa volala Pacho, hybský zbojník. Ten názov ma zaujal a takmer okamžite inšpiroval k myšlienke nakrútiť o zbojníkovi z Hybe film voľne odkazujúci na jánošíkovskú tradíciu,“ spomínal Ťapák v časopise k DVD vydaniu filmu v edícii Slovenský film 70. rokov v roku 2007.
„Vedel som ale, že tentokrát si látka žiada úplne iný pohľad. Chcel som čo najlepšie využiť zážitky, ktoré som získal ako malý chlapec a dorastajúci študent z dediny Liesek, kde sa o Jánošíkovi často rozprávalo, no dostať ich do zamýšľanej komediálnej polohy. Okrem dejiska, ktorým sa mala stať dedina Hybe, som mal na začiatku jasno ešte v jednom – v obsadení hlavnej postavy. Od prvého momentu som bol presvedčený, že Pacha nemôže hrať nikto iný ako Jožo Kroner,“ povedal Ťapák, ktorý s Kronerom spolupracoval na viacerých filmoch. Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom rokov 1970 – 1982, v tomto období ju videlo 843 300 divákov. Ani neskôr neupadla do zabudnutia hlavne vďaka hereckému výkonu Jozefa Kronera a pamätným dialógom Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorí kvôli vtedajšiemu zákazu činnosti nemohli byť uvedení ani v titulkoch.
Ťapákova režisérska tvorba je mimoriadne bohatá. Nakrútil dve koprodukčné filmové rozprávky Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Z 80. rokov sú známe aj jeho adaptácie literárnych a divadelných diel Návrat Jána Petru (1984) podľa románu Emila Dzvoníka, Skleníková Venuša (1985) podľa románu Antona Baláža, Kohút nezaspieva (1986) podľa drámy Ivana Bukovčana a Montiho čardáš (1989) podľa poviedky Viliama F. Šikulu. Venoval sa aj divadelnej réžii, v Divadle Andreja Bagara v Nitre inscenoval muzikál Pacho sa vracia (1997) a na Novej scéne v Bratislave hru Kubo (1999). Okrem umeleckej tvorby sa Ťapák angažoval aj politicky – ešte v roku 1976 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady a v rokoch 1977 – 1980 zastával post ústredného riaditeľa Slovenského filmu. V roku 2007 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. V roku 2017 nakrútil jeho syn Marek dokumentárny film s názvom Martin Ťapák, v ktorom mapuje dielo svojho otca ako herca, choreografa a režiséra.
Študijná sála Slovenského filmového ústavu Filmotéka v Kine Lumière v októbri premieta výber filmov z Ťapákovej režisérskej tvorby. Diváci môžu vidieť Deň, ktorý neumrie (1974), zobrazujúci vnútornú drámu zbeha slovenskej armády, bytostne nenávidiaceho vojnu a zabíjanie, a komédie Pacho, hybský zbojník a Stratená dolina (1976) o troch priateľoch – správcoch horskej chaty, ktorí sa snažia zachrániť dolinu pred pustošivou inváziou turistov.
Okrem cyklu vo Filmotéke Kina Lumière má licencie na uvedenie filmov Martina Ťapáka päť televízií. V tomto období má verejnoprávna STVR licencie na hudobno-tanečný film Rodná zem Josefa Macha, pre ktorý Ťapák vytvoril choreografiu a zahral a zatancoval si hlavnú mužskú postavu, a na jeho filmy Nevesta hôľ, Deň, ktorý neumrie a Stratená dolina. Televízia Markíza má licencie na film Pacho, hybský zbojník a rozprávku Popolvár najväčší na svete. Licenciu na dvojdielneho Jánošíka od Paľa Bielika, v ktorom si Ťapák zahral mladého Tomáša Uhorčíka a bol aj asistentom réžie, má televízia JOJ. Televízia CS Film má licenciu na vysielanie filmu Krutá ľúbosť (1978), rovnako aj televízia Kanal1, ktorá môže vysielať aj jeho film Hodiny (1980).
Viac informácií o Martinovi Ťapákovi a jeho filmografia v databáze SFÚ SK CINEMA
Kompletný program Filmotéky Kina Lumière na október
Filmy Martina Ťapáka na DVD nosičoch v e-shope Klapka.sk
Slovenský filmový ústav je príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR
kontakt: Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ, tel.: +421 2 5710 1542, [email protected]