Vedci ponúkajú štátom návod, ako vrátiť vodu do krajiny

Pre Slovensko, ktoré zažíva jedno z najsuchších liet za posledné desaťročia, prinášajú spomenuté odporúčania návrhy, ako obnovovať rieky, mokrade, lesy a pôdu tak, aby krajina lepšie zadržiavala vodu a znášala sucho aj povodne. Z európskeho kontextu z nich vyplýva, že jednotlivé lokality v európskych krajinách sa nemajú obnovovať izolovane a že súkromné financovanie obnovy prírody zostáva v Európe mimo chránených území okrajové — hoci odhadovaná potreba investícií tu dosahuje sumu 65 miliárd eur ročne.

„Obnova riek, mokradí a záplavových území zlepšuje stav biotopov aj ich prepojenosť a zároveň vracia krajine prirodzený vodný režim a schopnosť zadržiavať vodu. Riešime tým stratu biodiverzity aj adaptáciu na zmenu klímy zároveň," hovorí Radoslav Považan z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. „Preto je dôležité, aby sa jednotlivé lokality neobnovovali izolovane. Obnovovať treba funkčnosť krajiny ako celku."

Termín na predloženie návrhov národných plánov obnovy prírody je 1. september 2026. Konečné plány budú schválené v roku 2027, no ich prvá revízia sa uskutoční až v roku 2032 — rozhodnutia prijaté teraz tak budú ovplyvňovať obnovu prírody v Európe na dlhé roky.

Spomenuté odporúčania nie sú pre Slovensko úplne nové. Za viac ako dve desaťročia zapojenia Slovenska do programu LIFE (samotný program LIFE sa začal v Európe v roku 1992) bolo u nás doteraz implementovaných viacero projektov obnovy vodných ekosystémov. Projekt Danube Floodplains, zameraný na obnovu vodného režimu dunajských ramien, mokradí a lužných biotopov, získal európsku cenu LIFE Awards v kategórii Príroda a biodiverzita. Na Východoslovenskej nížine sa v Senianskych rybníkoch a Medzibodroží obnovovali mokrade, kanály a staré riečne ramená. Rozsahom aj trvaním výnimočný je integrovaný projekt LIFE Living Rivers, ktorý sa venuje povodiam Dunaja, Hrona, Ipľa a Belej. Skúsenosti máme aj s obnovou rašelinísk a slatín.

Podkladom pre akúkoľvek obnovu je poznanie toho, čo kde rástlo a rastie. Databázu slovenskej flóry a vegetácie Pladias SK, ktorá takéto poznatky sústreďuje a sprístupňuje, prevádzkuje Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.

„Pladias SK sprístupňuje údaje o minulom aj súčasnom rozšírení druhov rastlín na Slovensku. Bez takýchto podkladov sa nedá určiť, aký bol pôvodný stav územia ani overiť, či obnovné opatrenia fungujú," poznamenáva Karol Marhold z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., ktorý gestoruje partnerstvo Biodiversa+ za Slovensko. „Členstvo v Biodiversa+ zároveň znamená, že Slovensko nie je len prijímateľom európskeho výskumu biodiverzity, ale spoluutvára jeho zameranie," dodáva prof. Marhold.

Osem odporúčaní sa venuje konkrétnym typom ekosystémov aj podmienkam nevyhnutným pre úspešnú obnovu – od zabezpečenia dodávok osív až po financovanie. Ukazujú napríklad, ako môžu riešenia založené na prírode znižovať tlak na systémy odvádzania dažďovej vody a riziko povodní v mestských povodiach, alebo ako môže hodnotenie klimatických rizík udržať účinnosť obnovných opatrení aj v meniacich sa podmienkach. Cieľom je pomôcť členským štátom pretaviť požiadavky Nariadenia EÚ o obnove prírody (Nature Restoration Regulation) do účinných opatrení. Zdravé a obnovené ekosystémy patria medzi najúčinnejšie nástroje, ktorými Európa dokáže dlhodobo zmierňovať dôsledky sucha, požiarov a povodní. Nejde o odpoveď na jedno konkrétne leto, ale o schopnosť krajiny znášať výkyvy počasia v horizonte desaťročí.

„Veda v oblasti obnovy prírody ešte nikdy nebola tak dobre etablovaná a zároveň prakticky využiteľná. Tieto odporúčania pretavujú európsky výskum, politické odporúčania a praktické skúsenosti získané v posledných rokoch do usmernení, ktoré môžu tvorcovia politík využívať. Nariadenie o obnove prírody teraz vstupuje do kritickej fázy a členské štáty majú k dispozícii praktické usmernenia založené na dôkazoch, ktoré im pomôžu vytvoriť účinné plány. Vyzývame ich, aby ich využili,“ konštatuje Rainer Sodtke, spolupredseda Biodiversa+.

Biodiversa+ združuje 81 partnerských organizácií z 39 krajín. Je súčasťou Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, funguje od roku 2021.

Odborné odporúčania sú dostupné na: https://www.biodiversa.eu/restoration/.

Spracoval: Jozef Bednár

Foto: canva.com