Slováci zavŕšili úspešné šampionátové leto, európska šampiónka Emma Zapletalová verí, že po sezóne bude dôvodov na radosť ešte viac

 

„Je to stále niečo veľmi krásne a ako splnený sen, ktorý som mala odjakživa – stáť na najvyššom stupienku s medailou na krku a počúvať slovenskú hymnu. Ešte potrebujem nejaký čas, aby mi to ´docvaklo´. Moja sezóna pokračuje a ja sa už koncentrujem na ďalšie súťažné povinnosti. Verím však, že po jej skončení si ešte viac uvedomím, čo som dosiahla. Teraz sa však nesmierne teším,” uviedla 26-ročná nitrianska rodáčka, ktorá naplnila v Birminghame očakávania, i keď sama priznáva, že chcela dosiahnuť lepší čas.

„Išli sme si tam po titul, ale koncentrovala som sa aj na výkon. Tréner Bram Peters sa ma snažil nastaviť tak, že pôjdem rýchlo s cieľom útočiť na osobný rekord, keďže mám dobrú formu. Myslím si, že mám na to natrénované a lepší výkon takpovediac v nohách. Okrem deviatej prekážky nebol vo finále ideálny ani úvod, kde som po štvrtú prekážku musela pribrzďovať – akoby mi 15 krokov bolo už veľa. Počas finále som nevnímala svoju pozíciu. Vedúcu Belgičanku Paulien Couckuytovú som nevidela. Neriešila som to, iba som snažila ísť najrýchlejšie, ako som vedela. Tréner ma pripravoval na to, že nemusím byť na čele po prvej dvojstovke. Vravel, aby som nepanikárila, lebo moja silná stránka prichádza v druhej polovici trate, kde si verím a spolieham sa na môj dobrý finiš. Hoci som sa usilovala ísť naplno, nebol z toho rekord. Zlatá medaila však bola najpodstatnejšia.”

Zlepšenie súčasného osobného maxima by mohlo prísť už pri ďalších štartoch – najbližšie v piatok 21. augusta na Diamantovej lige vo švajčiarskom Lausanne. „Vyskúšame 14-krokový rytmus, naposledy som tak bežala v apríli. Najskôr na tréningu a potom sa s trénerom podľa pocitov rozhodneme, či do toho pôjdeme už v Lausanne,” načrtla Športovkyňa roka na Slovensku za rok 2025, ktorá necíti únavu z náročného programu. „Cítim sa fajn, musím ešte niečo dospať, ale po mojich štartoch na ME som rýchlo zregenerovala. Verím, že mám toľko síl, aby som úspešne zvládla aj nasledujúce vystúpenia.”

Zapletalová bola súčasťou slovenskej ženskej štafety na 4 x 400 m, ktorá časom 3:27,02 min utvorila národný rekord a len tesne nepostúpila do finále. „Mala som chuť ešte aspoň raz bežať. Uvedomila som si to počas nedeľňajšieho tréningu. Mrzelo ma, že nám postup ušiel o jednu desatinku. Škoda, že sme nemali možnosť predstaviť sa vo finále. V tejto štafete však vidím potenciál na napredovanie,” vravela líderka svetových tabuliek.

Hoci dosiahla jeden z najväčších úspechov kariéry, nie je čas na veľké oslavy. „Už vo štvrtok odlietam do Švajčiarska. Teraz sa cestou domov zastavím v Nitre, ale nemám priestor oslavovať. Verím však, že po sezóne bude viac dôvodov na oslavy a radosť budeme mať nielen z tejto zlatej medaily.”

Na blížiacich sa mítingoch sa členka banskobystrickej Dukly bude musieť popasovať už s celosvetovou konkurenciou. „Súperky iste nespia, ale ani ja som nespala (smiech). Očakávam, že sa budú zlepšovať – najmä Američanky, ktoré majú dobré osobné rekordy, aj lepšie ako ja. Európu som síce ovládla, na svetovej úrovni to stále budú napínavé súboje. Do každých pretekov idem s tým, že chcem podať čo najlepší výkon. Rada by som nadviazala na to, čo si dobre rozbehla v Diamantovej lige. Budem však musieť zabrať,” dodala lanská bronzová medailistka z MS v Tokiu.

V našej najúspešnejšej disciplíne robila Zapletalovej spoločnosť Daniela Ledecká, ktorej sa nepodarilo dostať medzi finalistky. „Tento rok som chcela od seba viac ako semifinále. Vzhľadom na situáciu s členkom som však rada za 13. miesto. Dala som do toho všetko a zabehla som si aspoň najlepší výkon v sezóne. Nie som úplne spokojná, ale ani nespokojná,” poznamenala Ledecká, ktorá bola tiež členkou štafety so Zapletalovou, Viktóriou Korbovou a Gabrielou Gajanovou. „Pri odovzdávke s Gabikou som urobila chybu, ktorá nás možno stále finálovú miestenku. Na základe toho, čo sme predviedli v rozbehu, si myslím, že sme mohli pomýšľať na 6. miesto. O to viac ma to mrzí. Máme však na čom pracovať, v budúcich rokoch to môže byť lepšie a môžeme mať dôvod na radosť. Aj ďalšie dievčatá ako Gymerská, Segečová či Slezáková sa zlepšujú, takže sa pre nás rysujú dobré vyhliadky.”

Spokojný s vystúpením našej výpravy bol aj prezident Slovenského atletického zväzu (SAZ) Peter Korčok. „Môžeme skonštatovať, že nám plány vyšli takmer na 100 percent. Som šťastný a zároveň hrdý na Emmu, že dosiahla to, za čím si išla. Po 16 rokoch od triumfu kladivára Libora Charfreitaga máme európske zlato pre Slovensko. Obdobie medzi nimi vyplnilo množstvo iných úspechov, ale získať titul na ME je výnimočný počin,” vyhlásil Korčok a pokračoval: „Som rád, že sa darilo aj ostatným športovcom. Odviedli to, na čo boli pripravení až na malé sklamania. Ako prezident zväzu som spokojný s účinkovaním výprave. Teší ma, že predtým sa nám darilo aj na mládežníckych šampionátoch a máme teda za sebou veľmi úspešnú letnú atletickú sezónu.”

Šéfom slovenskej výpravy na ME 2026 v Birminghame bol Libor Charfreitag. „Našu misiu môžeme označiť ako úspešnú. Emma získala zlato najmä pre seba, ale my sa ním radi pochválime. Chceli sme 3 – 4 finálové umiestnenia, pričom sa podarilo jedno. Finále raz tesne ušlo ženskej štafete na 4 x 400 m, chýbala jedna desatina. Blízko bol aj oštepár Jakub Kubínec, ktorý za postupom zaostal o 1,25 m. Toto sme nesplnili, ale z očakávaných šiestich semifinálových účastí bolo dokonca osem. K tomu tri národné rekordy – Matej Baluch na 400 m prekážok, Michal Morvay v chodeckom maratóne a už spomenutá štafeta žien na 4 x 400 m. Máme dve umiestnenia v top 10, desať v druhej dvadsiatke, čo je veľmi pekný výsledok, keďže veľa našich reprezentantov je ešte mladých a získali cenné skúsenosti. Do budúcnosti to máme nádejne rozbehnuté. Pre nás bol šampionát úspešný, ale vždy sa nájde niekto, komu to nevyjde podľa predstáv. Tak to bolo, je a vždy bude. V medailovej bilancii nám patrí 16. pozícia. Celkovo sme spokojní,” zhodnotil vystúpenie reprezentantov SR šéftréner SAZ Libor Charfreitag.