Slovenskí chodci na 27. majstrovstvách Európy nenadviazali na sľubné výsledky z nedávnej minulosti a už vôbec nie na veľké úspechy svojich slávnych predchodcov. Kvarteto pozostávajúce z troch mužov a jedinej ženy sa muselo uspokojiť s umiestnením v druhej polovici výsledkovej listiny. Ako jediný mal dôvod na spokojnosť najskúsenejší Michal Morvay, ktorý napriek tomu, že sa pripravuje v amatérskych podmienkach, dosiahol najlepší výsledok. Osemnáste miesto v maratóne v osobnom a zároveň slovenskom rekorde 3:11:00 je pre neho malé víťazstvo. Dvojica najväčších nádejí, manželia Dominik a Hana Černí, sa žiaľ k svojim pôvodným cieľom nepriblížili. Pravda, už pred šampionátom ich museli jediní dvaja členovia VŠC Dukla revidovať pre zdravotné problémy počas prípravy. Dominik sa v maratóne vytrápil a skončil 24., keď ho o jednu priečku predstihol aj absolútny debutant na vrcholnom podujatí Michal Duda, Hanke sa na polovičnej trati darilo o niečo viac, finišovala 19.
Olympionik z Tokia/Sappora Morvay, ktorý bol pri derniére chodeckej pätdesiatky pod piatimi kruhmi, zúročil skúsenosti zo svojich piatich absolvovaných pretekov na 50 km. Prvú polovicu svojho vôbec prvého kariérneho maratónu kráčal stabilne na 24.-25. mieste 29-členného štartového poľa. Od 25. kilometra sa začal predierať dopredu. Na 29. kilometri už bol v najlepšej dvadsiatke a na poslednej desiatke sa dokázal posunúť ešte o dve priečky vyššie. Do cieľa prišiel s jedným napomínaním v čase 3:11:00 h. Bol o 2:24 min rýchlejší ako Dominik Černý pri zisku svojho titulu na marcovej Dudinskej 50, keď stanovil základný slovenský rekord.
„Trať bola extrémne náročná. Ťažil som z toho, že som bol päťdesiatkar, takže som si zaspomínal. Po extrémnych teplách to boli pre mňa ideálne podmienky, počasie bolo super. Som veľmi rád, že to vyšlo a potvrdil som, že som tento rok najlepší na dlhých tratiach. Myslím si, že je to aj národný rekord, preto som nesmierne rád, že sme s trénerom i celým tímom spravili brutálnu robotu vzhľadom na to, že som amatérsky športovec,“ prízvukoval chodec TJ Stavbár Nitra, ktorý sa atletike venuje pod vedením Mateja Spišiaka popri dvoch zamestnaniach.
„Ďakujem všetkým, že sa o mňa počas tohto roku, ktorý bol nesmierne náročný, postarali a podporovali ma. Vedeli sme, čo sme odtrénovali, preto som si šiel svoje preteky a napokon to vyšlo na krásne 18. miesto, z čoho sa veľmi teším.“
Dvadsaťdeväťročný nitriansky rodák štartoval na ME iba druhý raz. V Mníchove 2022 bol siedmy v pretekoch 35 kilometrov. V cieli birminghamského maratónu poriadne cítil nielen našliapané kilometre, ale aj výškové metre na trati s hneď niekoľkými stúpaniami.
„Väčšinou sa súťaží na rovine, ja som absolvoval prvé takéto preteky, takže to bolo náročné si vyrátať a extrémne to bolelo v kopcoch, mali sme malú Tour de France. Na druhej strane aj zaujímavé a niečo nové, čo chôdzu trochu okorenilo. Musíme si sadnúť po ME a porozprávať sa, na čo sa sústredíme v budúcnosti, či zameriame pozornosť na olympijské hry a polmaratón.“
Dominik Černý začal svoj iba druhý maratón po spomenutom marcovom dudinskom svižne. Na úvodnom kilometri diktoval tempo 29-členného štartového poľa (4:31). Po úvodnom zahriatí sa usadil na sľubnom 11.-12. mieste, na ktorých sa držal až po métu 22. km. V druhej polovici zradného maratónu však prišla kríza, ktorú nedokázal prekonať. Pri svojej tretej účasti na ME dokráčal do cieľa na 24. mieste v čase 3:20:40 h ďaleko za svojím osobákom z Dudiniec 3:13:24. Dvadsaťosemročný rodák zo Zvolena nenadviazal na 14. miesto z Mníchova 2022 a 13. z Ríma 2024, kde štartoval na 20 km. Do Birminghamu cestoval s ambíciou skončiť do 16. miesta.
Odchovanca novomestskej atletiky na poslednom kilometri predstihol aj Michal Duda – na ceste za novým osobným maximom 3:20:04 (doteraz 3:27:14 v aprílovom Kelsterbachu)
Záver mužského maratónu mal nevšednú zápletku. Za víťazným talianskym olympijským víťazom z Tokia/Sapppora Massimom Stanom, ktorý si najlepšie rozložil sily a získal svoju vôbec prvú medailu z ME (doteraz maximum 4. miesto v Berlíne 2018 na 20 km) v rekorde starého kontinentu 2:56:49, si kráčal po striebro Bence Venyercsán, ale maďarského hrdinu tohtoročnej Dudinskej 50 stiahli pár metrov pred cieľom do penalizačnej zóny pre tretie technické napomínanie a skončil až šiesty (aj napriek 4-minútovému trestu dosiahol národný rekord 3:01:18). Vicemajstrom Európy sa tak stal Španiel Miguel Ángel López (2:56:57), bronz bral Francúz Aurélien Quinion (2:59:29). Aj ženské maratónske zlato putovalo do Talianska zásluhou Sofie Fioriniovej a jej svetového rekordu 3:15:11 h.
Vo svojom piatom tohtoročnom polmaratóne zvolila Hana Černá tradične opatrnejšiu taktiku. Tá navyše vyplynula aj z komplikácií v príprave, keď pre chorobu brala antibiotiká a trénovať znova začala len necelé dva týždne pred birminghamským štartom. Úvodných 5 km zakončila na 20. mieste (23:27) z 31 štartujúcich pretekárok a na rozhraní druhej a tretej desiatky poradia sa pohybovala prakticky počas celej súťaže. Na rozdiel od predchádzajúcich svojich úspešných pretekov však nedokázala tempo v druhej polovici vystupňovať (štvrtá „päťka“ bola jej najpomalšia za 23:58) a do cieľa dokráčala na 19. priečke za 1:39:47 h, necelú minútu za osobným a slovenským rekordom z májových Poděbradov (1:38:50).
„Každé jedny preteky píšu iný príbeh, pre mňa to bolo dnes 19. miesto. Určite moje ambície boli vyššie. Pôvodný môj cieľ bol skončiť do 10. priečky, takže nie som spokojná s výsledkom. Na druhej strane som len pred dvoma týždňami dobrala antibiotiká, tak som rada, že som takpovediac mohla ísť do obrátok a súťažiť. Keby som chorobu nebrala do úvahy, tak som určite pomýšľala na lepšie umiestnenie,“ zhodnotila chodkyňa, ktorú na ktorej príprave sa podieľajú Kristián Zimány a Roman Benčík.
Dvadsaťpäťročná členka banskobystrickej Dukly napriek tomu dosiahla svoje druhé najlepšie umiestnenie z troch účastí na ME. Pred štyrmi rokmi v Mníchove debutovala 18. priečkou na 20 km a na tej istej vzdialenosti dokráčala predvlani na Olympijskom štadióne v Ríme 21. Od vyrovnania výsledkového maxima zo šampionátu – 18. pozície Elišky Martínkovej z Česka – delilo dvanástu z MS v Tokia na 35 km 1:06 min, do cieľa prišla 9:41 min za víťaznou Španielkou Maríou Pérezovou.
„Predpokladám, že budem mať z týchto pretekov ´svalovicu´, lebo trať bola veľmi technická a kopce boli veľmi cítiť. Organizátori zrejme nič rovnejšie nenašli. Bolo to veľmi zaujímavé a museli sme sa veľmi sústrediť. Ja som si v prvom kole podvrtla členok, lebo ten povrch nebol úplne rovný. Očakávali sme, že to bude chaotické, keďže sa išli akoby štyri súťaže naraz. Napokon som to až tak negatívne nevnímala. Vedela som, kto sú maratónci a kto polmaratónci, lebo sme mali odlíšené čísla. Stále sa na trati niečo dialo, ale nebolo to až také zlé.“
Očakávaný súboj dvoch veľkých favoritiek Pérezovej s Antonellou Palmisanovou sa skončil jasným triumfom štvornásobnej majsterky sveta. Španielka naplno ťažila z výhody vyplývajúcej z formátu súťaže. Náskok na čele jej totiž pomohol zvyšovať krajan kráčajúci v maratónskom tempe Miguel Ángel López a aj vďaka tomu prehľadom získala svoj druhý európsky titul po berlínskom spred ôsmich rokov na 20 km v novom kontinentálnom aj svetovom rekorde 1:30:06. Víťazka dvadsiatky z Ríma 2024 Palmisanová skončila bez medaily piata, ale zastúpila ju krajanka Alexandrina Mihaiová (1:31:04), ktorá o tri sekundy vyhrala súboj o striebro s Ukrajinkou Ľudmilou Oľanovskou (1:31:07).
SLOVÁCI V BIRMINGHAME – SOBOTA 15. AUGUSTA (dopoludňajší blok)
ŽENY
chodecký polmaratón (31 štartujúcich): 19. Hana Černá 1:39:47
MUŽI
chodecký maratón (29 štartujúcich): 18. Michal Morvay 3:11:00 – rekord SR, 23. Michal Duda 3:20:04, 24. Dominik Černý 3:20:40
FOTO SAZ/JAROSLAV SVOBODA