Tohtoročné júlové nízke hladiny Dunaja vzbudili pozornosť nielen vodohospodárov, ale i širokej verejnosti. Hydrológovia z Ústavu hydrológie SAV, v. v. i., sa v súčasnosti venujú otázkam výskytu sucha na Slovensku vo viacerých projektoch. Jedným z nich je medzinárodný projekt „Low Flows and Hydrological Drought in the Danube Basin (Nízke prietoky a hydrologické sucho v povodí Dunaja)“, ktorý koordinuje pod hlavičkou Medzinárodného hydrologického programu UNESCO ČHMI v Brne.
V rámci riešenia projektu bola vytvorená databáza denných prietokov Dunaja z 20 staníc po dĺžke Dunaja od Nemecka až po ústie Dunaja a z vyše 50 staníc z prítokov Dunaja. Aj keď hodnotiť tohtoročné prietoky Dunaja v stanici Bratislava (od roku 1992 v stanici Devín) je predčasné, vzhľadom na to, že za roky 2025 a 2026 sú prietoky ešte len neoficiálne, prinášame niekoľko výsledkov štatistických analýz.
S pravidelnými pozorovaniami vodných stavov (výšky hladiny Dunaja v Bratislave) sa začalo už v roku 1823 (obr. 1). „Výška hladiny sa však nedá hodnotiť z hydrologického hľadiska, lebo dochádza k častým zmenám koryta – raz sa zanáša, inokedy prehlbuje. Preto musíme pracovať s prietokmi – množstvom vody v metroch kubických, ktoré pretečie profilom stanice za 1 sekundu,“ vysvetľuje Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie SAV, v. v. i.
Prietoky Dunaja v stanici Bratislava boli vyhodnotené od roku 1891, Ústav hydrológie SAV ich v roku 2008 predĺžil o 15 rokov do minulosti. „V súčasnosti tak máme k dispozícii neprerušený rad prietokov Dunaja od roku 1876,“ dopĺňa vedkyňa. Dlhodobý prietok Dunaja kolíše okolo 2050 m3.s-1. Najnižší priemerný denný prietok Dunaja bol zaznamenaný 6. januára 1909 – 580 m3.s-1., najvyšší v septembri 1899 – 10810 m3.s-1.
Tohtoročný minimálny prietok
Tohtoročný minimálny prietok k 30. júlu 2026 sa vyskytol 27. júla 2026 a podľa predbežných údajov SHMÚ bol okolo 725 m3.s-1, podľa rakúskej stanice Thebnerstraßl bol prietok iba 678 m3.s-1. „Musíme si však uvedomiť, že minimálne prietoky Dunaja v Bratislave sa vyskytujú zvyčajne v zimnom období, v mesiacoch november až február. Máj, jún a júl by mali byť najvodnejšie mesiace, vtedy dochádza k topeniu snehu v Alpách. Takýto nízky prietok Dunaja v stanici Bratislava/Devín v mesiaci júl sa v histórii pozorovaní od roku 1876 ešte nevyskytol,“ upozorňuje P. Pekárová. Spôsobené je to tým, že v dôsledku rastu teploty vzduchu dochádza k skoršiemu topeniu snehu.
Vedkyňa zároveň dodáva, že aj keď dochádza k zmene mesačného režimu prietokov Dunaja, priemerné ročné prietoky Dunaja v Bratislave sú zatiaľ z dlhodobého hľadiska stabilné. Obrázok 3 (v obrázkovej prílohe pod textom) vykresľuje desaťročné priemery prietokov za celé obdobie pozorovaní. V posledných 30 rokoch prietoky klesajú, podobná situácia v priebehu desaťročných prietokov za posledné tridsaťročie 1986–2025 sa vyskytla i v období 1906–1935.
„Veľmi poučné sú pozorovania prietokov zo stanice Turnu Severin/Orsova, ktoré sú vyhodnotené už od roku 1840. Desaťročie 1856–1865 bolo pravdepodobne najsuchšie obdobie v histórii pozorovaní prietokov Dunaja na hranici stredného a dolného Dunaja (srbsko-rumunskej hranici). Treba si uvedomiť, že suché desaťročie sa vyskytlo v studenšej klíme i v teplejšej klíme,“ uvádza hydrologička Pavla Pekárová a na záver dodáva:
„Azda každý sa dnes obáva, čo nás čaká v budúcnosti. Všetko závisí od množstva zrážok, ktoré dopadnú na povodie Dunaja. Môžeme sa poučiť z histórie. Ak sa situácia z desaťročia 1936–1945 zopakuje, môžeme očakávať opäť vodnejšie obdobie a vyššie prietoky.“
Spracovala: Pavla Pekárová, Ústav hydrológie SAV, v. v. i.
Foto: TASR/Pavel Neubauer a ÚH SAV
https://www.sav.sk?doc=services-news&lang=sk&news_no=13825&source_no=20