Eurofondy patria medzi kľúčové zdroje ekonomického rastu na Slovensku. Ak by Rada EÚ pristúpila k pozastaveniu časti platieb v rozsahu podobnom maďarskému scenáru a výpadok by nebol kompenzovaný zo štátneho rozpočtu, Slovensko by do konca dekády prišlo priamo o približne 5 mld. eur, teda o takmer tretinu alokácie. Celkový dosah na ekonomiku by však bol ešte výraznejší: pre slabšie investície, nižšiu spotrebu a horší vývoj na trhu práce by strata mohla dosiahnuť 6,7 mld. eur. Rast ekonomiky by bol každoročne v priemere o 0,8 percentuálneho bodu pomalší, z trhu práce by ubudlo vyše 22-tisíc ľudí a deficit verejných financií by sa do konca dekády zvýšil o ďalších 1,7 % HDP. V čase konsolidácie by tak ekonomika rástla pod jedným percentom a realistická možnosť návratu k 3-percentnému deficitu by sa posunula až za rok 2030.
Európsky parlament v apríli vyzval Európsku komisiu na uplatnenie mechanizmu podmienenosti voči Slovensku na ochranu eurofondov pred zneužitím. V máji túto požiadavku zopakoval v samostatnom uznesení[3]. Nejde o rozhodnutie o zmrazení platieb, ale o politicky silný signál: ak by Komisia dospela k záveru, že problémy v oblasti právneho štátu dostatočne priamo ohrozujú rozpočet EÚ, mohla by Rade EÚ navrhnúť rozpočtové opatrenia vrátane pozastavenia časti platieb. Komisia už v posledných správach o právnom štáte opakovane upozorňovala pri Slovensku na slabiny vo vyšetrovaní korupcie, vo verejnom obstarávaní či transparentnosti štátu. Jadrom výhrad je ochrana finančných záujmov EÚ[4].
Slovensko by pravdepodobne najprv čakalo pokračovanie dialógu s Komisiou a tlak na prijatie nápravných opatrení[5]. Ak by boli dostatočné[6], riziko pozastavenia platieb by sa výrazne znížilo. Ak nie, potenciálne najzraniteľnejšie by boli oblasti, kde sa spája veľký objem peňazí s verejným obstarávaním a kontrolami: Program Slovensko (najmä infraštruktúra, zelené investície, IT), či poľnohospodárske fondy (rozvoj vidieka, priame platby) [7], [8].
Riziko pritom nespočíva iba v samotnom zmrazení peňazí. Už samotný spor s Komisiou môže spomaliť schvaľovanie platieb, zvýšiť administratívnu záťaž, priniesť auditné korekcie a zhoršiť investičné prostredie. Môže tiež oslabiť dôveryhodnosť Slovenska v očiach zahraničných investorov či európskych partnerov.
Slovensko by v takomto scenári nebolo prvé. V roku 2022 Rada EÚ pozastavila Maďarsku časť kohéznych zdrojov v sume 6,3 miliardy eur[9] pre riziká súvisiace s právnym štátom a ochranou rozpočtu EÚ. Výhrady sa týkali najmä verejného obstarávania, prokuratúry, konfliktu záujmov a boja proti korupcii. Takisto Maďarsko nemohlo čerpať prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v celkovej výške 10,4 mld. eur, keďže ich vyplácanie bolo podmienené splnením míľnikov v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ a nezávislosti súdnictva. Práve podobnosť argumentov voči Maďarsku a Slovensku je dôvodom, prečo má zmysel pozrieť sa na možný slovenský scenár cez maďarský precedens.
Ak by Rada EÚ na návrh Komisie od roku 2027 pozastavila Slovensku časť platieb v podobnej štruktúre ako Maďarsku[10] a krajina by nedokázala rýchlo odstrániť výhrady, išlo by o citeľný zásah do ekonomického rastu. Nie preto, že by eurofondy boli len „bonusom“ navyše. V čase slabšieho výkonu ekonomiky a konsolidácie verejných financií predstavujú jeden z najdôležitejších rastových stimulov.
Rizikový scenár je postavený na predpoklade, že nedôjde k nahradeniu chýbajúcich eurofondov prostriedkami verejnej správy. Inak povedané, vláda by nezvýšila vlastné výdavky ani na čiastočné kompenzovanie výpadku európskych zdrojov z dôvodu zlého stavu domácich verejných financií[11].
V tomto rizikovom scenári by z európskych zdrojov bolo do konca dekády pozastavených takmer 3,2 miliardy eur určených na investície a približne 1,8 miliardy eur na bežnú spotrebu. Čiže takmer tretina celkového objemu zdrojov určených pre Slovensko[12]. Podiel pozastavených zdrojov pre súkromný sektor (domácnosti a firmy) by dosahoval asi 30 percent. Avšak výpadok 5 miliárd eur by nebola jediná strata, ktorú by slovenská ekonomika utŕžila. Jedným z cieľov eurofondov je podpora regiónov či krajín v snahe priblížiť sa priemeru EÚ, či zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Keďže značná časť ohrozených programov má investičný a modernizačný charakter, ide aj o množstvo ďalších spolufinancovaných súkromných investícií, znalostí a inovácií, či nadväzujúcich pracovných miest a následných investícií, ktoré by nevznikli[13]. To by dlhodobo brzdilo aj investičný a inovačný potenciál[14], a teda aj rast ekonomiky v budúcnosti[15], pričom vyššie rizikové prirážky by celú situáciu len zhoršovali[16].
Výpadok financovania z európskych zdrojov podľa uvedeného scenára by sa najvýraznejšie prejavil v investíciách[17]. Nad rámec pozastavených investičných eurofondov by to každoročne oslabovalo investičný apetít súkromného sektora o približne 6 percentuálnych bodov. Inak povedané, do roku 2030 by sa z ekonomiky vytratili ďalšie súkromné investície v objeme približne 4,6 miliardy eur (približne 3 percentá HDP).
Slabšie investície by sa premietli aj do nálady na trhu práce. V dôsledku výpadku financovania z európskych zdrojov by z trhu práce mohlo odísť celkovo vyše 22 tisíc ľudí a nezamestnanosť by bola každoročne vyššia v priemere o 0,5 percentuálneho bodu. Tlak na rast miezd by výraznejšie povolil – rástli by v priemere o 0,3 percentuálneho bodu pomalšie[18].
Tieto faktory by spolu s pozastavením časti platieb smerujúcich k domácnostiam vyústili k výraznému spomaleniu ich spotreby[19]. Znamenalo by to, že do konca dekády by ich spotrebné výdavky klesli celkovo o takmer 5 mld. eur.
Už v budúcom roku by ekonomika rástla asi o 0,7 percentuálneho bodu pomalšie — teda len približne polovičným tempom oproti scenáru bez zastavenia eurofondov. V ďalších rokoch by sa spomalenie výkonu ekonomiky ešte viac prehĺbilo. V kombinácii s nevyhnutným konsolidovaním verejných financií by to znamenalo, že do konca dekády by sa rast ekonomiky pohyboval pod 1 percentom. Celková strata na reálnom HDP by v dôsledku pozastavenia platieb do roku 2030 dosiahla 3,5 percenta. Ekonomika by tak prišla celkovo o približne 6,7 miliardy eur. Teda o dodatočných približne 1,7 miliardy eur – nad rámec pozastavených 5 miliárd. A to stále za predpokladu, že investori nezačnú voči Slovensku pristupovať ešte opatrnejšie. Reputačný efekt by totiž mohol byť samostatným problémom: vyššia riziková prirážka[20], možné zhoršenie ratingových hodnotení, slabší prílev zahraničných investícií a nižšia dôvera môžu straty pre ekonomiku a verejné financie ešte prehĺbiť.
Výrazné oslabenie výkonu ekonomiky, ako aj vyšších úrokových sadzieb by sa premietli do podstatného zhoršenia očakávaného fiškálneho vývoja. V dôsledku toho by bol už v roku 2027 deficit verejných financií vyšší o 0,5 percenta HDP pričom do konca dekády by sa táto strata prehĺbila až na 1,7 percenta HDP. Inak povedané, bez prijatia dodatočných opatrení by prekročil 8 percent HDP[21]. Nepriaznivá dynamika deficitu a slabý rast ekonomiky by sa odrazili aj na rýchlejšom raste verejného dlhu. Ten by sa tak v roku 2030 mohol priblížiť ku 85 percentám HDP. Zadlženie krajiny by tak bolo o 7 percentuálnych bodov vyššie než bez pozastavenia platieb[22].
Rozhodovacie procesy na európskej úrovni bývajú zdĺhavé, no ich dôsledky môžu byť zásadné. Práve preto netreba podceňovať signály, ktoré prichádzajú v predstihu. Priama ekonomická strata by prišla v nevhodnom čase konsolidáciou oslabeného rastu. Zároveň by navyšoval dodatočnú potrebu konsolidácie, čím by sa realistické dosiahnutie stanovených fiškálnych cieľov významnejšie oddialilo. Zmrazením eurofondov by Slovensko mohlo stratiť v očiach ratingových agentúr a zahraničných investorov dôležitú „kotvu“, ktorá finančne pomáha krajine, zabezpečuje ochranu pred príliš negatívnymi zmenami podnikateľského prostredia, či výrazne spomaľuje zhoršovanie fiškálneho vývoja.
Význam eurofondov pre rast slovenskej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľov je zásadný. V prípade ich úplného výpadku, čiže nemožnosti čerpať do konca tejto dekády balík v objeme približne 15,7 miliárd eur, by krajina okrem tejto priamej straty utŕžila ranu v podobe dodatočnej straty približne 5,1 miliardy eur v dôsledku pomalšieho výkonu ekonomiky. Celkové straty by sa tak priblížili ku 21 mld. eur. Čiže na každé tri pozastavené eurá ďalšie dodatočné stratené euro v ekonomike.
https://www.rrz.sk/tri-zmrazene-eura-z-eurofondov-znamenaju-chybajuce-styri-v-ekonomike