Slovensko objavilo devätnásť komét

Po stáročia ľudia považovali kométy za znamenia, predzvesti nešťastí alebo neobvyklé javy v zemskej atmosfére. Až pozorovania z konca 16. storočia ukázali, že ide o skutočné nebeské telesá pohybujúce sa vesmírom. Ako počas prednášky Ján Svoreň pripomenul, rozhodujúci dôkaz priniesli pozorovania Tycha Braheho a Tadeáša Hájeka z roku 1577, ktoré ukázali, že kométa sa nachádza ďalej než Mesiac. „Títo dvaja astronómovia vlastne zistili, že napriek tomu, že sa na tú istú kométu pozerajú z dvoch rôznych miest na zemskom povrchu, vidia ju presne na tom istom mieste. Z toho veľmi správne vypočítali, že tá kométa v priestore musí byť ďalej ako mesiac a tým pádom kométy zaradili definitívne medzi nebeské telesá,“ vysvetlil astronóm.

Publikum sa dozvedelo aj to, ako dnes vedci chápu podstatu komét. Súčasný model ich opisuje ako „špinavé ľadové gule“, telesá tvorené prevažne ľadom a prachom. Pri približovaní k Slnku sa totiž ľad mení na plyn, ktorý strháva prachové častice a vytvára charakteristický chvost. „Po väčšinu života kométy putujú vesmírom ako tmavé, neaktívne telesá. Chvost vytvárajú len počas krátkej fázy, keď sa priblížia k Slnku,“ zdôraznil astronóm.

Významnú časť prednášky venoval doc. Svoreň slovenskému výskumu komét. Od založenia observatória na Skalnatom plese v roku 1943 patria kométy medzi hlavné výskumné programy Astronomického ústavu SAV. Výsledkom bolo objavenie 18 nových komét a vytvorenie medzinárodne uznávanej vedeckej školy profesora Ľubora Kresáka. Slovenskí astronómovia sa podieľali aj na medzinárodnom výskume Halleyovej kométy a dnes využívajú pri štúdiu komét najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom 1,3 metra. Devätnástu slovenskú kométu, jedinú objavenú mimo tatranských pracovísk SAV, objavil 15. októbra 2012 astronóm amatér Tomáš Vorobjov. Povolaním je programátor a kométu objavil na počítači počas prehliadania snímok získaných 81-cm ďalekohľadom na observatóriu Mt. Lemmon (Arizona, USA) v rámci programu vyhľadávania asteroidov.

Poslucháčov zaujali aj príbehy najslávnejších komét histórie. Halleyho kométa, ktorej návrat predpovedal Edmund Halley, patrí medzi najznámejšie objekty nočnej oblohy. Mimoriadnu pozornosť vyvolala aj kométa Shoemaker-Levy 9, ktorá sa po roztrhaní gravitačnou silou Jupitera v roku 1994 zrazila s touto planétou. „Keby sa Zem stretla s podobným rojom úlomkov, dnes by sme sa tu nerozprávali,“ poznamenal J. Svoreň pri opise jednej z najpozoruhodnejších udalostí modernej astronómie.

V závere sa venoval objektu 3I/ATLAS, len tretiemu známemu návštevníkovi našej Slnečnej sústavy z medzihviezdneho priestoru. Hoci sa okolo neho objavili špekulácie o mimozemskom pôvode, vedecké pozorovania hovoria jednoznačne. „Je to normálne prírodné teleso, ktoré k nám priletelo z inej planetárnej sústavy a opäť našu Slnečnú sústavu opustí. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nejde o mimozemský koráb,“ uzavrel prednášku astronóm.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť kliknutím na priložený prehrávač.

Text a foto: Katarína Gáliková