Prvého mája 2004 došlo k doteraz najvýznamnejšiemu rozšíreniu Európskej únie. Slovenská republika sa spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy stala súčasťou najvýznamnejšieho integračného zoskupenia na svete, a tým aj súčasťou spoločného trhu, voľného pohybu osôb, tovaru a investícií.
Tento integračný krok mal obrovskú podporu tak občanov, ako aj podnikateľských subjektov Slovenskej republiky. Treba povedať, že rozšírenie malo významný pozitívny dopad na vtedajšiu európsku 15-ku, aj keď vo finále došlo k znižovaniu európskej ekonomiky v globálnom meradle. Napriek rozšíreniu podiel Únie na globálnom hrubom domácom produkte (HDP) v parite kúpnej sily klesol z 21,6 % v roku 2000 na cca 14 % v súčasnosti.
Integrácia akoby stratila dynamiku. Neprimeraná bruselská byrokracia, negatívny populačný vývoj, vojnový konflikt na európskom kontinente či slabý inovačný potenciál európskej vedy spolu s ďalšími politickými, ekonomickými či sociálnymi faktormi sa výrazne podpisujú pod tento prepad.
Riešenie je v celoeurópskej spolupráci, teda v tom, čo otcovia integrácie nazývali Európou od Atlantiku po Ural. Európa v roku 2026 je viac rozdelená ako počas studenej vojny, pritom jej súčasné 2 časti sú výrazne komplementárne. Rast nákladov na obranu – či správne povedané na zbrojenie – má zničujúci dopad na rozvoj ekonomík členských krajín Európskej únie.
Hľadajme preto cestu spolupráce, a nie konfrontácie a vráťme sa v duchu Helsínk späť od konfrontácie k spolupráci. Inak Európa v súčasných dramatických globálnych politických, ekonomických a spoločenských turbulenciách skončí medzi porazenými.