Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných legislatívnych zmien, ktoré môžu mať vplyv na Vaše podnikanie. Nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie podľa údajov dostupných v čase prípravy textu a nenahrádza právne poradenstvo. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.
SPRÁVNE PRÁVO
Návrh zákona o e-Governmente
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR predložilo koncom augusta do MPK návrh zákona, ktorý po vyše desiatich rokoch má nahradiť zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Doterajšia úprava vznikala v čase, keď bola elektronická komunikácia len doplnkom listinného úradného styku. Nový návrh tento princíp mení a digitálnou formou výkonu verejnej moci stavia do pozície štandardu – listinnú podobu prenecháva ako výnimku.
Pôsobnosť zákona sa rozširuje z konania aj na tzv. iný úradný postup, čím sa jednotné pravidlá elektronickej komunikácie uplatnia na celý kontakt s verejnou správou. Návrh zavádza aj právny rámec pre automatizované rozhodovanie pri rutinných veciach, akými sú výpočet poplatkov či priznanie nároku na základe údajov z registrov. Automatizovane bude možné rozhodovať len o objektívne merateľných skutočnostiach, pričom o opravnom prostriedku musí vždy rozhodnúť človek. Zriaďuje sa tiež centrálny register plnomocenstiev, ktorý odstráni potrebu opakovaného predkladania splnomocnení jednotlivým úradom.
Podstatnou zmenou je rozšírenie povinne zriaďovaných elektronických schránok aj na fyzické osoby – podnikateľov. Schránky sa im budú zriaďovať a aktivovať postupne po skupinách, pričom konkrétne termíny určí vykonávací predpis s minimálne trojmesačnou legisvakačnou lehotou. Návrh zároveň prináša flexibilnejší prístup k autorizácii elektronických podaní – upúšťa sa od viazanosti výlučne na kvalifikovaný elektronický podpis a úroveň sa má odvíjať od dôležitosti konkrétneho úkonu.
Štátne nástroje na overenie totožnosti a údaje o identite sa sprístupnia aj subjektom súkromného práva, ktoré majú zákonnú povinnosť overovať totožnosť klientov – typicky bankám, telekomunikačným operátorom či poštovým podnikom.
Viac o návrhu nájdete TU.
ENERGETIKA
Návrh zákona o energetickej efektívnosti
V rokovaní poradných orgánov vlády SR sa od augusta 2026 nachádza návrh úplne novej právnej úpravy energetickej efektívnosti, ktorá transponuje smernicu EÚ 2023/1791 a nahrádza doterajší roztrieštený systém jednotným rámcom plánovania a vymáhania cieľov.
Návrh zavádza do slovenského právneho poriadku 185 nových povinností. Stavia sa na štruktúre „plán – cieľ – opatrenie – financovanie“ a stanovuje šesť národných cieľov energetickej efektívnosti. Tie sú previazané na Integrovaný národný energetický a klimatický plán. Návrh súčasne zavádza zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorú budú musieť orgány verejnej správy zohľadňovať pri investičných projektoch, verejnom obstarávaní aj strategickom plánovaní.
Od určitej hranice ročnej spotreby energie bude povinné zaviesť certifikovaný systém energetického manažérstva podľa normy ISO 50001. Návrh tiež podrobnejšie upravuje poskytovanie tzv. garantovanej energetickej služby. Pre verejné budovy s podlahovou plochou nad 750 m² sa zavádza povinná technická asistencia pri obnove.
Kontrolu dodržiavania povinností a ukladanie sankcií za ich porušenie bude vykonávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Súčasťou návrhu sú aj sprievodné novely ďalších zákonov. Ide najmä o zákon o verejnom obstarávaní, zákon o živnostenskom podnikaní a predpisy upravujúce trh s elektrinou, plynom a teplom.
Viac o návrhu zákona nájdete TU.
Novela zákona o energetike
Do rokovania poradných orgánov vlády SR postúpila v auguste 2026 novela zákona o energetike, ktorá do slovenského práva transponuje balík predpisov EÚ z roku 2024 upravujúci vnútorný trh s obnoviteľným plynom, zemným plynom a vodíkom – segment, ktorý doteraz na Slovensku nemal samostatnú právnu úpravu.
Kľúčovou zmenou je komplexná úprava trhu s vodíkom. Novela definuje nových účastníkov trhu – prevádzkovateľa zásobníka vodíka, výrobcu vodíka, prevádzkovateľa vodíkového terminálu, dodávateľa vodíka a koncového odberateľa vodíka. Ochrana odberateľov doteraz platila len pri plyne a elektrine. Po novom sa rozšíri aj na koncových odberateľov vodíka, vrátane pravidiel pre inteligentné meracie systémy.
Súvisiaca novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie zavádza definíciu nízkouhlíkových plynov, palív a vodíka. Register obnoviteľných plynov sa rozširuje o register nízkouhlíkových plynov vrátane záruk ich pôvodu. Rozširujú sa aj právomoci ÚRSO o cenovú a vecnú reguláciu vodíkového hospodárstva podľa súvisiacej novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Podľa tejto novely sa má od 1. januára 2033 počítať s prechodom na plne regulovaný prístup k vodíkovým sieťam. V energetike tak vzniká nová regulovaná oblasť s vlastnými povoleniami a povinnosťami, čo zároveň otvára priestor pre vstup nových subjektov na trh.
Viac o návrhu zákona nájdete TU.
OBCHODNÉ PRÁVO
Nariadenie EÚ o 28. režime podnikového rámca – spoločnosť EU Inc.
Európska komisia 18. marca 2026 predstavila návrh nariadenia o novej harmonizovanej právnej forme obchodnej spoločnosti – tzv. EU Inc. alebo 28. režim.
Návrh reaguje na zaostávanie EÚ v konkurencieschopnosti a inováciách, ktorého kľúčovou príčinou je právna fragmentácia – každý členský štát má vlastnú úpravu práva obchodných spoločností, čo najmä startupy a rýchlo rastúce firmy brzdí pri expanzii na jednotnom trhu. Iniciatíva je na európskej úrovni deklarovaná ako priorita pre konkurencieschopnosť EÚ. Slovenské pripomienkové konanie k návrhu prebiehalo od 7. do 27. augusta 2026.
Ide o voliteľný režim popri existujúcich národných formách, ktorý pripomína spoločnosť s ručením obmedzeným, jej podiely sú však akciami v rozsahu akciovej spoločnosti. Návrh sa snaží do tejto iniciatívy integrovať systém zamestnaneckých opcií na akcie (ESOP). Založenie má prebiehať výlučne digitálne bez potreby fyzickej prítomnosti v členskom štáte registrácie, prostredníctvom centrálneho rozhrania EÚ založeného na systéme prepojenia obchodných registrov (BRIS), a to bez minimálneho základného imania. Samotný zápis má trvať najviac do 48 hodín a jeho náklady majú byť obmedzené do výšky 100 eur. Návrh zavádza aj zásadu „jedenkrát a dosť“ – informácie o spoločnosti sa pri zápise automaticky prevedú príslušným orgánom bez potreby ich opätovného predkladania.
Návrh tiež uľahčuje prístup k financovaniu – umožňuje nástroje typu SAFE (Simple Agreements for Future Equity) a rôzne triedy akcií s odlišnými ekonomickými alebo hlasovacími právami. Spoločnosť EU Inc. bude zároveň povinná viesť digitálny register akcií.
Viac o návrhu nariadenia nájdete TU.
PRÁVO INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ A DIGITÁLNA REGULÁCIA
Návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami (zákon o kybernetickej odolnosti)
Do rokovania poradných orgánov vlády SR postúpil v auguste návrh, ktorým sa na vnútroštátnej úrovni vykonáva nariadenie EÚ 2024/2847. Národnému bezpečnostnému úradu sa zveruje postavenie orgánu dohľadu nad trhom pre produkty s digitálnymi prvkami.
Úrad získa širokú škálu oprávnení. Bude môcť vstupovať do priestorov hospodárskeho subjektu a nahliadať do dokumentácie. Zavádza sa aj inštitút kontrolného nákupu, ktorý bude možné vykonať aj pod utajenou totožnosťou (tzv. mystery shopping). Úrad bude môcť uložiť opatrenia ako sankcie – od povinnosti uviesť produkt do súladu s nariadením, cez pozastavenie predaja, až po úplný zákaz predaja vrátane povinnosti stiahnuť produkt z trhu. Výrobcovia, dovozcovia a distribútori tak budú musieť počítať s novým režimom kontroly už pri uvádzaní výrobkov na trh.
Nedodržanie ktoréhokoľvek z týchto opatrení bude sankcionované pokutou, ktorú bude možné znížiť o tretinu pri dobrovoľnej úhrade do 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Viac o návrhu zákona nájdete TU.
Akt o umelej inteligencii – pravidlá transparentnosti
Od 2. augusta sa v praxi naostro presadzujú a sankcionujú nové pravidlá transparentnosti pri používaní umelej inteligencie, ktoré stanovuje nariadenie EÚ o umelej inteligencii. Ich dodržiavanie bude kontrolovať Európsky úrad pre umelú inteligenciu spolu s vnútroštátnymi orgánmi – a to napriek tomu, že slovenský zákon, ktorý má určiť konkrétny dozorný orgán na Slovensku, je zatiaľ len v legislatívnom procese.
Pravidlá konkrétne vyžadujú, aby chatboty a iné interaktívne systémy jasne upozornili používateľa, že komunikuje s umelou inteligenciou. Označovať sa musí aj tzv. deepfake obsah – obraz, zvuk alebo video vytvorené či upravené AI tak, aby pôsobil ako skutočná osoba, predmet alebo udalosť. Povinnosť sa vzťahuje aj na text vytvorený AI, ak informuje verejnosť o témach verejného záujmu, výnimkou je text, ktorý prešiel ľudskou redakčnou kontrolou.
Povinnosti dopadajú na poskytovateľov systémov AI aj na firmy, ktoré ich nasadzujú. Týkajú sa napríklad aj prevádzkovateľov e-shopov publikujúcich blogový obsah generovaný AI. Za porušenie hrozia pokuty až do 15 miliónov eur alebo do 3 % celosvetového ročného obratu. Systémy uvedené na trh pred 2. augustom 2026 majú na zavedenie strojového označovania výstupov predĺženú lehotu do 2. decembra 2026.
Viac o nariadení nájdete TU.
Autor: Filip Rovder