Starali by sme sa o blízkych inak, keby sme im lepšie rozumeli?

Spisovateľ Ján Púček predstavuje v podcaste svoju knihu Plánky (E.J. Publishing, 2025). Krátke príbehy o starobe, smrti a samote citlivo hovoria o človeku a jeho prežívaní. Jeden z čitateľov po dočítaní knihy povedal, že ho mrzí, že sa k nej nedostal skôr. Možno by vďaka nej lepšie rozumel mame, o ktorú sa staral na sklonku jej života. Autor vysvetľuje, že dielo vznikalo z osobnej skúsenosti: „Veci, o ktorých píšem musím mať prežité. Téma odchádzania a vädnutia mi prirodzene vstúpila do života cez moju starú mamu.“

Starostlivosť o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, rezonuje aj v rozhovore: „Umelá inteligencia nevykope priekopu na potrubie a nepostará sa o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. Viem si predstaviť, že ak budem pri sile a kultúra už nebude potrebná, že by som raz pomáhal ľuďom, ktorí sa o seba nedokážu postarať.“

Rodák z Liptovského Mikuláša porovnáva mesto kedysi a dnes. Hovoríme aj o jeho bohatej prekladateľskej a redakčnej tvorbe, o tom, ako sa mu píše próza a ako poézia. Rozprávame sa aj o tom, čo nám môžu priniesť pochmúrnejšie dni. „Učím sa mať rád aj dni, ktoré som v mladosti nemiloval. Aj v sychravom počasí si idem zabehať do lesa. Je ľahké mať rád pekné dni, ale naučiť sa mať rád tie škaredé, aj to nás niekde môže posunúť,“ uzatvára.

Celý podcast si môžete vypočuť na Spotify alebo na našom YouTube kanáli.