Pripravte sa na to, že nabíjanie mobilu každý večer sa čoskoro stane minulosťou. Mobilný priemysel sa po rokoch stagnácie ocitol na prahu veľkej batériovej revolúcie. Kým softvérové inovácie sa v poslednej dobe točia hlavne okolo umelej inteligencie, pod kapotou smartfónov prebieha tichý boj, ktorý určia dva zásadné faktory – prísne európske regulácie a prielom v materiálovej vede. Podrobnostiam sa venuje Phone Arena.
Prvým zásadným hýbateľom zmien sú európske pravidlá pre právo na opravu (Right to Repair). Podľa nových noriem musia byť komponenty v zariadeniach demontovateľné pomocou bežne dostupného náradia, čo by malo zamedziť nadmernému používaniu lepidiel. Bližšia budúcnosť dokonca počíta s návratom používateľsky vymeniteľných batérií.
iPhone Air
Analytici však upozorňujú, že technologické firmy sa nevzdajú tak ľahko. Regulácie totiž obsahujú výnimky pre špeciálne odolné a vodotesné zariadenia. Je preto veľmi pravdepodobné, že v najbližších rokoch uvidíme masívny marketing zameraný na „odolné a zatavené“ konštrukcie, čím si značky udržia plnú kontrolu nad autorizovaným servisom.
Kým tradiční výrobcovia ako Apple či Samsung pri svojich masívnych dodávateľských reťazcoch postupujú opatrnejšie, čínske značky ako Xiaomi, Vivo či Oppo už naplno nasadzujú novú kremíkovo-uhlíkovú (Si-C) technológiu. Vďaka nej dokážu do rovnako tenkého tela smartfónu vmestiť akumulátory s kapacitou 6 000 mAh, 8 000 mAh aj viac.
Oppo Find X9 Ultra | Zdroj: Oppo
Kremíkovo-uhlíkové batérie majú výrazne vyššiu energetickú hustotu než klasické Li-ion články. Dlho bojovali s tým, že pri nabíjaní prirodzene zväčšovali svoj objem, no inžinieri tento problém vyriešili pomocou kremíkových nanovlákien a uhlíkových mriežok. Tieto články bez problémov zvládajú 1 200 až 1 600 nabíjacích cyklov, než ich kapacita klesne na 80 %, čo predstavuje výbornú životnosť na niekoľko rokov používania.
Vývoj akumulátorov prebieha vo viacerých fázach. Tu je prehľad toho, čo sa v mobiloch používa dnes a čo nás čaká v budúcnosti.
Veľmi často sa hovorí aj o batériách s pevným elektrolytom (Solid-State). Tie sľubujú o 50 % vyššiu hustotu energie, nehorľavosť a obrovskú životnosť. Nahradenie tekutého elektrolytu keramikou či polymérom však v praxi naráža na náročné fyzikálne prekážky.
Keďže ide o kontakt dvoch pevných látok, vzniká vysoký vnútorný odpor a časom sa tvoria mikroskopické dendrity (výrastky lítia), ktoré batériu skratujú. Masová a najmä lacná výroba takýchto článkov pre smartfóny je preto zatiaľ vzdialená celé desaťročia.
Realitou najbližších mesiacov tak zostáva nástup Si-C batérií. Posun od „jednodňového“ telefónu k „trojdňovému“ je na dosah, respektíve realitou v prípade top vlajkových lodí z Číny. Dôležité však bude, aby výrobcovia nepodcenili softvérovú optimalizáciu a nespoliehali sa len na to, že obrovská kapacita batérie zachráni nevyladený systém.