Na začiatku roka sa veľké banky predháňali v odhadoch, kam sa Bitcoin dostane do konca roka. Britská banka Standard Chartered hovorila o úrovni 150-tisíc dolárov. Americká investičná banka Bernstein videla podobnú métu a niektorí komentátori si trúfali ešte vyššie, až k štvrť miliónu dolárov. Namiesto toho sa Bitcoin dnes pohybuje okolo 60-tisíc dolárov, teda zhruba o tretinu nižšie, než kde stál na začiatku roka. Zároveň je takmer o polovicu pod svojím vlaňajším októbrovým vrcholom. Aby sme pochopili, prečo sa také sebavedomé prognózy tak výrazne minuli s realitou, treba sa pozrieť na to, čo sa počas roka pokazilo.
Najprv treba povedať, ako pokles vyzeral na grafe. Bitcoin v priebehu roka vytvoril vzor, ktorý technickí analytici nazývajú hlava a ramená. Ide o vysoký vrchol obklopený dvoma nižšími, ktorý spravidla predznamenáva ďalší pokles. Presne to sa aj stalo. Cena prerazila pod túto formáciu a dostala sa na nové ročné minimá pod hranicu, ktorú väčšina investorov ešte donedávna považovala za pevnú podporu. Zvyčajne v takejto situácii nastupuje reflex bežných investorov: nakúpiť pokles, lebo veľký hráč predsa vždy príde a cenu podrží. Tentoraz sa to v obvyklej miere nestalo, čo poukazuje na významnú zmenu nálady na trhoch. Časť tejto zmeny má koreň aj v politickom sklamaní. Po znovuzvolení prezidenta Trumpa do Bieleho domu trh rátal s rýchlym schválením komplexnej kryptoregulácie, ktorá mala kryptomenám natrvalo otvoriť dvere do bežných portfólií. Niektoré čiastkové kroky sa udiali, no kľúčová legislatíva zatiaľ nebola plne schválená. Nadšenie, ktoré malo ťahať cenu nahor, sa preto postupne vytratilo.
Väčší vplyv na náladu investorov mala vojna na Blízkom východe. Konflikt v regióne vyhnal ceny energií prudko nahor. Spolu s nimi vzrástla aj inflácia vo väčšine veľkých ekonomík, čo je presný opak toho, s čím rátali autori spomínaných prognóz. Tie totiž počítali s očakávaným znižovaním sadzieb. Namiesto toho Európska centrálna banka v júni sadzby zvýšila a japonská centrálna banka sprísnila politiku na úroveň, akú nemala tri desaťročia. Trh dnes americký Fed vníma skôr ako kandidáta na zvýšenie sadzieb než na ich zníženie. Jediná britská centrálna banka zatiaľ sadzby podržala, keďže rieši skôr vlastný ochabujúci trh práce než energetický šok zvonku. Toto prepojenie pritom nie je len abstraktné. Firmy, ktoré si nákup bitcoinu financovali dlhom, cítia drahšie peniaze priamo na svojich účtoch. Posilnený dolár, ktorý rast sadzieb často sprevádza, navyše odráža aj širšiu opatrnosť investorov voči rizikovejším aktívam. Bitcoin sa medzi ne radí, a preto trpí spolu s nimi.
Podobný príbeh sledujeme aj na trhu so zlatom, ktoré kleslo na sedemmesačné minimum a zaznamenalo prvý štvrťročný pokles od roku 2024. Zlato pritom nesleduje sadzby ako také, ale to, čo z nich zostane po odrátaní inflácie. Keďže rastúca inflácia je v tomto prípade sama príčinou rastu sadzieb, vzťah medzi nimi nie je taký jednoznačný, ako sa na prvý pohľad zdá. Aj preto sa portfólio manažéri na súčasný pokles zlata pozerajú rôzne. Jedni v ňom vidia potvrdenie širšieho javu: keď sa hotovosť stáva výnosnejšou, ustupuje jej všetko, čo samo osebe nezarába, teda zlato aj Bitcoin. Iní upozorňujú, že reakcia je len na prvý pohľad rovnaká. Zlato zažilo najsilnejší rok za desaťročia a centrálne banky ho do rezerv nakupujú ďalej aj pri vysokej cene. To naznačuje pevnú inštitucionálnu dôveru a skôr bežnú korekciu. Pri Bitcoine podobný trvalý vankúš dopytu chýba, preto sa rovnaký tlak na jeho cene prejavuje prudšie.
K tomu sa pridala aj únava veľkých kupcov. Fondy, cez ktoré do Bitcoinu prúdi kapitál inštitúcií, zažili v júni najhorší mesiac od svojho vzniku. Odišlo z nich vyše 4,5 miliardy dolárov, čo je viac než pri akomkoľvek predchádzajúcom výpredaji. Podobný príbeh sa odohráva aj medzi firmami. Spoločnosť Strategy Michaela Saylora roky opakovala, že Bitcoin sa jednoducho drží a nikdy nepredáva. Tento rok však predstavila nový finančný rámec, ktorý jej formálne umožňuje predať Bitcoin za viac ako miliardu dolárov, ak to bude potrebovať na krytie dividend a úrokov voči vlastným veriteľom. Nejde pritom o malého hráča, ktorý sa zľakol prvého poklesu. Ide o firmu, ktorá bola dlhé roky najvytrvalejším zástancom filozofie držať a nikdy nepredávať. Keď súčasne slabne dopyt z fondov aj ochota firiem donekonečna nakupovať, trhu chýba presne ten typ kupca, s ktorým analytici pri svojich odhadoch najviac rátali.
Bitcoin bol už niekoľkokrát v minulosti vyhlásený za mŕtvy alebo prekonaný. Zakaždým sa však z hlbokého poklesu napokon dokázal vrátiť, preto by bolo unáhlené odpísať ho aj teraz. Zároveň platí, že sa nespráva ako bežné akcie či dlhopisy, ktoré majú svoju vnútornú hodnotu, zisky alebo úroky. Jeho cena stojí takmer výlučne na dôvere a ochote ďalších kupcov prísť. Tá sa, ako sme videli, dokáže v priebehu pár mesiacov vypariť rovnako rýchlo, ako sa dokázala vybudovať. Práve preto majú aj tie najsebavedomejšie prognózy veľkých bánk svoje hranice. Hovoria o tom, čo je pravdepodobné za priaznivých podmienok, no nedokážu predvídať vojnu na druhom konci sveta, oneskorenú legislatívu ani náhlu zmenu nálady tých, ktorí kedysi sľubovali, že nikdy nepredajú.
Adam Záhorský