Bratislava, 10. jún 2026 – Vláda SR má na svojom dnešnom rokovaní ako prvý bod prerokovať expertíznu správu Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), Slovenskej informačnej služby (SIS) a Vojenského spravodajstva o kritickom stave ústredného portálu slovensko.sk.
Občianske združenie Slovensko.Digital pozitívne vníma nedávne pozastavenie podpisu zmlúv zo strany ministra investícií na základe výzvy dozornej rade NASES. Združenie však apeluje na to, aby sa debata o investícii presahujúcej 90 miliónov eur okamžite vrátila z politickej do odbornej roviny. Verejnosť musí byť dopodrobna informovaná o záveroch expertíznej správy a vláda by mala zaviazať vedenie NASES k transparentnému postupu.
Slovensko.Digital dlhodobo upozorňuje na netransparentné procesy a obchádzanie pravidiel pri chystaných štátnych IT nákupoch.
„Rozhodnutie pozastaviť podpis obrovských zmlúv vnímame ako krok správnym smerom. Pri investícii, ktorá presahuje 90 miliónov eur z verejných zdrojov, však nesmú existovať absolútne žiadne pochybnosti. Je nevyhnutné, aby sme sa od politických prestreliek vrátili k faktom a k odbornej diskusii. Kľúčovým predpokladom k tomu je, aby bola verejnosť informovaná o tom, čo konštatuje expertízna správa,“ vysvetľuje Ladislav Kovár, odborník na e-government zo Slovensko.Digital.
Pred akýmkoľvek ďalším posunom v projektoch je podľa Slovensko.Digital nevyhnutné jasne a odborne zodpovedať nasledujúce otázky:
Aký je reálny stav portálu slovensko.sk? Kedy mu hrozí kolaps podľa expertíznej správy? Súhlasia jej závery so znaleckými posudkami, ktoré si dalo vypracovať MIRRI a NASES?
Prečo súčasný dodávateľ nedokáže zabezpečiť plynulú prevádzku v rámci platnej zmluvy, za ktorú štát mesačne platí pol miliona eur?
Aké konkrétne kroky odporúča expertízna správa na riešenie situácie a aké sú reálne náklady?
Kedy štát ukáže verejnosti, čo plánuje nakúpiť? Riaditeľ NBÚ otvorene hovorí o porušení zákona o utajovaných skutočnostiach zo strany MIRRI a NASES kvôli paušálnemu skrývaniu dokumentácie. Aké alternatívy štát preveril, ako dospel k finálnej cene a ako sa plánuje ministerstvo s týmto porušením zákona vysporiadať?
Kedy NASES zapracuje zásadné výhrady analytikov do projektovej dokumentácie? Hodnotenie ÚHP jasne pomenovalo, že plánované náklady sú neoveriteľné. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách sa tak musí stať najneskôr 30 dní pred podpisom zmluvy.
Kedy predstúpi pred verejnosť manažment a poradcovia, ktorí projekty pripravili? Zamestnanci NASES napísali otvorený list, v ktorom hovoria o nátlaku na ľudí odmietajúcich tieto projekty podpísať. Kedy svoje kroky odborne obhája?
Disponuje už MIRRI finančným krytím vo svojom rozpočte? Má už financie na účte alebo schválené rozpočtové opatrenie na presun financií z Ministerstva financií?
Podľa akého kľúča bola vybraná spoločnosť Silentel, a.s.? Ako štát odôvodňuje využitie priameho rokovacieho konania pri úplne novom projekte „Smart Slovensko“ za 26 miliónov eur a pri druhom projekte „G2G+IAM“?
Kde presne vo vládnom uznesení sa nachádza zadanie na tieto nákupy? MIRRI argumentuje plnením uznesenia, no kde presne je v ňom zadanie na nákup novej mobilnej aplikácie na čítanie správ či vývoj alternatívnych spôsobov prihlasovania za 26 miliónov eur?
Na základe týchto vážnych a nezodpovedaných otázok prináša Slovensko.Digital jasnú požiadavku priamo na dnešné rokovanie kabinetu.
„Žiadame vládu SR, aby na dnešnom rokovaní zaviazala riaditeľku NASES nepodpisovať v tejto veci žiadne zmluvy. Vláda musí zabezpečiť, že prebehne štandardný a zákonný proces zverejnenia dokumentácie, čím sa prebiehajúce nákupy dajú do súladu so zákonom o utajovaných skutočnostiach. Zároveň požadujeme, aby boli do projektovej dokumentácie zapracované všetky pripomienky z hodnotenia ÚHP aj z expertíznej správy,“ uvádza Peter Steinhübl, riaditeľ Slovensko.Digital.
Zároveň dopĺňa ďalší kľúčový krok na ochranu štátneho rozpočtu:
„Vláda by mala riaditeľku NASES zaviazať aj k tomu, aby zrušila všetky aktivity, ktoré nevyhnutne nesúvisia s dodaním dôležitého míľnika Plánu obnovy alebo s nevyhnutnou sanáciou havarijného stavu slovensko.sk. Štát nemôže hasenie havarijného stavu využívať ako zásterku na plošné a predražené nákupy nových riešení.“