Aká je vaša alternatíva spaľovne v Slovnafte? 21.8.2026 | INESS Jediný kraj s mierou skládkovania odpadov nižšou ako 20%, je Bratislavský. Praha skládkuje menej ako 10%. Obe hlavné mestá nízku mieru skládkovania dosahujú spaľovaním odpadov a ich energetickým využívaním. Krajiny EÚ, ktoré zredukovali, rozumej vysokou cenou zakázali skládkovanie skoro na nulu, spaľujú a energeticky využívajú 30-50% komunálnych odpadov. Slovensko neplní viaceré vlastné aj európske ciele ohľadom spracovania odpadov. Najviac je asi vzdialené od plnenia cieľa skládkovania. V roku 2035 by malo predstavovať 10%, pričom posledných 5 rokov sa hodnota tohto ukazovateľa pohybuje na úrovni 38-39%. Long story short, na dosiahnutie 10% cieľa skládkovania potrebujeme nové kapacity spaľovní. Aj keby sme intenzívnejšie recyklovali, kvalitnejšie triedili a kalorický odpad využili v cementárňach, stále ostane veľa zvyškového odpadu. Ktorý sa buď uloží na skládku alebo spáli. Či skládka, alebo spaľovňa, obe produkujú skleníkové emisie. Spaľovňa vám okrem toho dodá kilowatty elektriny a gigajouly tepla. Pohľad na mapu Slovenska je jasný, jedna spaľovňa v Bratislave, druhá v Košiciach. V strede je zúfalé prázdno. Každý by intuitívne povedal, postavte ju kdesi pri Zvolene, to je v strede. Tu sa dostávame k jadru problému. Videli ste niekde návrh na zvolenskú spaľovňu? Nestačí zabodnúť prst do mapy. Spaľovňa musí byť napojená na potrubný rozvod tepla a na elektrickú sieť. Musí stáť na železnici a v priemyselnej zóne. Toto sú podmienky, ktoré spĺňajú len zóny blízko obydlí ľudí. A preto návrhy na nové spaľovne neprechádzajú. Politici sa ich boja, pretože tak ako projekty v Šali a v Skalici, skončia sa referendom, ktoré donúti mestské zastupiteľstvo zakázať výstavbu spaľovne. Projekty chýbajú aj z druhého dôvodu. Spaľovňa je tepláreň s elektrárňou v jednom. Veľký závod a teda ohromná investícia. Bratislavské OLO už roky sníva o rekonštrukcii a zvýšení kapacity. Nezískalo ani dotáciu z Modernizačného fondu, nedokázalo trištvrte roka zohnať dodávateľa, stále nemá úver. Mesto dáva od stavby ruky preč, nechce za 250 miliónovú investíciu ručiť. Nie je to pritom zlatý biznis s istotou podnikania, regulácie, ciele a limity EÚ ho dokážu ľahko narušiť. Postaviť novú spaľovňu v Slovnafte vedľa OLO sa nemusí javiť ideálne, odpad bude cestovať viac ako 100 kilometrov. Lenže je to investícia, ktorú niekto chce, energeticky ju využije a hlavne je ju ochotný zaplatiť a nenaťahuje ruku k štátnym fondom. Lepší vrabec v hrsti, ako neexistujúca alternatíva. Hospodárske noviny, 14.8.2026 https://iness.sk/aka-je-vasa-alternativa-spalovne-v-slovnafte