Po dvoch rokoch opäť zavítal na Slovensko. Prvý raz navštívil Košice. Vzácnym hosťom 103. ročníka Medzinárodného maratónu mieru bol prezident Európskej atletiky DOBROMIR KARAMARINOV.
● Pán prezident, prišli ste do Košíc pri príležitosti 103. ročníka najstaršieho maratónu na európskom kontinente. Je maratón vaša obľúbená atletická disciplína?
V prvom rade ďakujem za pozvanie. Do Košíc som sa prišiel pozrieť na Medzinárodný maratón mieru, ale nemám obľúbenú disciplínu. Mám rád všetky, či už na dráhe alebo mimo štadióna. Pre mňa je obľúbená celá atletika. Atletika je ako oceán. Máme veľa disciplín, ktoré sú akoby samostatnými športmi. Čo majú spoločné povedzme maratónsky bežec, kladivár či diskár? Vlastne nič, sú to rozdielne športy, ale všetky patria do veľkej atletickej rodiny. Tým je náš šport výnimočný a to z neho robí olympijský šport číslo jeden. Maratón je jedinečný. Všetky olympijské hry sa končia pretekmi v maratóne. To znamená, že maratón má naozaj výnimočné postavenie. Mám ho rád, ale všetky disciplíny sú moje obľúbené. Nemám jednu vyslovene najobľúbenejšiu.
● Svetová atletika tento rok oznámila vyčlenenie maratónu z programu svetového šampionátu na dráhe. Aký osud plánuje pre maratón Európska atletika?
My sme k tomuto kroku pristúpili ešte pred Svetovou atletikou. Organizujeme ME v cestnom behu a tohtoročné ME v Birminghame boli posledné, na ktorých bol maratón súčasťou programu, pretože také boli podmienky kontraktu. Začali sme vlani v Bruseli-Leuvene, kde sa uskutočnila prvá edícia európskeho šampionátu v cestnom behu aj s maratónom. V roku 2027 bude druhý šampionát v Belehrade, kde sa takisto bude súťažiť na 10 km, v polmaratóne a maratóne. To je náš koncept. Na ME 2028 v Sliezsku už maratón nebude. A ani v roku 2030. Už čoskoro – 23. októbra – na zasadnutí rady EA rozhodneme, kde sa tento šampionát uskutoční. Máme tam dvojicu kandidátov – Brusel a Helsinki. Sú to silné kandidatúry. Na tomto šampionáte sa teda tiež nebude súťažiť v maratóne, pretože už máme samostatné podujatie. Prišli sme s týmto nápadom pred Svetovou atletikou a tá sa očividne týmto modelom inšpirovala a robí to rovnako. Nejde však o žiadnu súťaž, sme jedna veľká atletická rodina. Niekedy premýšľame rovnakým smerom, ale ako hovorím, my sme boli prví. Myšlienka mať šampionáty oddelené sa zjavne páči všetkým.
● Čo hovoríte na to, že by sa k cestným behom mohla zaradiť aj chôdza, v ktorej sa v súčasnosti súťaží na rovnakých vzdialenostiach, teda v polmaratóne a maratóne?
V zásade je to možné, ale zatiaľ sme o tom ešte nehovorili. Možno v budúcnosti. Máme radi inovácie, ale musíme rešpektovať aj tradície, pretože sme silní vďaka ich zachovávaniu. Zároveň sa musíme posúvať ďalej. Možno je to dobrá otázka pre naše odborné komisie a ak prídu s riadnym návrhom, tak prečo nie.
● Košice už v roku 1997 zorganizovali majstrovstvá sveta v polmaratóne. Myslíte si, že by zvládli aj majstrovstvá Európy v cestných behoch?
Podľa mňa áno. Máte tu veľkú tradíciu, tak prečo nie? Treba byť ambiciózny… Slovenský atletický zväz už toho dokázal veľa, toto by mohol byť ďalší krok.
● Nedávno Európska atletika oznámila výšku prémií za umiestnenia na ME 2028. Inšpirovali ste sa Svetovou atletikou, ktorá nedávno usporiadala Ultimate Championship so štedrými odmenami?
Odpoveď je nie, neinšpirovali sme sa Svetovou atletikou. Išlo o dlhý proces, ktorý si žiada vysvetlenie. V prvom rade zorganizovať ME v olympijskom roku je veľká výzva. Táto myšlienka vznikla pred ME 2024 v Ríme, keď nám hrozilo skutočné riziko, že špičkoví športovci tam pred olympijskými hrami v Paríži nebudú štartovať. A bez nich sme na kontinentálnom šampionáte stratení. S tým súvisí príbeh tohto systému. Pred Rímom som presvedčil radu EA, že musíme prvýkrát investovať nejaké financie do odmien, aby sme prilákali špičkových športovcov. Vtedy sme oznámili výkonnostné prémie, investovali sme do nich 500 000 eur. Rovnaký systém bol aj v Birminghame a fungovalo to dokonale, pretože prvýkrát sme mali v olympijskom roku na ME všetkých špičkových atlétov. Navyše sme dosiahli televíznu sledovanosť ako nikdy predtým. Dokonca bola vyššia ako v Mníchove 2022 – celkovo síce na rovnakej úrovni, ale šampionát v Ríme bol o jeden deň kratší. To znamená, že sme dosiahli astronomickú televíznu sledovanosť, čo je pre nás veľmi dôležité a takisto pre náš kontrakt s Európskou vysielacou úniou (EBU). Rozhodli sme sa, že musíme byť spravodliví voči všetkým atlétom. Najskôr sme však potrebovali peniaze odniekadiaľ získať. Zlepšili sme náš partnerský program, podpísal sme pokračovanie zmluvy s EBU. Zatiaľ čo v roku 2020 sme mali iba štyroch partnerov, teraz ich máme desať a môžeme investovať týchto 3,5 milióna eur do ME 2028. Rozhodnutie padlo dávno pred Birminghamom, ale nechceli sme ho zverejňovať, pretože na ME 2026 bol rovnaký systém odmien ako v Ríme. Nechceli sme, aby prišlo k nedorozumeniu, preto sme to oznámili až po skončení ME. Vôbec to však nesúviselo s Ultimate Championship. Samozrejme, nejde o jednorazovú záležitosť. Chceme v tom pokračovať a budeme sa snažiť zlepšovať z majstrovstiev na majstrovstvá.
● V roku 2024 ste boli v Banskej Bystrici na ME do 18 rokov a už tam ste hovorili o možnosti usporiadať ME do 20 rokov v meste pod Urpínom. Teraz je tu šanca, aby sa tak mohlo stať už v roku 2029. Myslíte si, že Banská Bystrica by mohla byť správnym miestom na konanie tohto šampionátu?
Dovoľte mi trochu sa vrátiť k tomuto príbehu, pretože slovenská atletika pod vedením Petra Korčoka prešla obrovský kus cesty. Uskutočnili sa u vás ME v krose (2017), Európsky pohár vo vrhoch (2019) a už spomenutý veľmi úspešný dorastenecký kontinentálny šampionát. Teraz sa SAZ s Banskou Bystricou chystá urobiť ďalší krok a v roku 2029 sa uchádzať o ME do 20 alebo 23 rokov. O dejisku rozhodne rada EA. Samozrejme, predchádzať bude tomu hodnotiaci proces. Postup výberu je náročný, ale Banská Bystrica má veľké šance byť opäť hostiteľom. Slovenská atletika môže urobiť ďalší krok k zorganizovaniu veľkého podujatia na európskej úrovni.
● Vy ste boli osobne v Banskej Bystrici, kde ste videli podmienky, ktoré toto mesto ponúka. V čom môže spočívať hlavná výzva pre zorganizovanie takéhoto vrcholného podujatia?
Pri kategórii do 20 rokov vzdialenosti od letiska či medzi športoviskom a ubytovaním nie sú takým veľkým problémom. Nehovoríme o seniorských ME, stále ide o mládežnícke, rozvojové podujatie. A verte mi, pre mladých športovcov nie je až také dôležité, kde budú ubytovaní. Podľa mňa je v Banskej Bystrici všetko potrebné na usporiadanie ME do 20 rokov. Samozrejme, všetko sa dá zlepšiť a aj to musíte urobiť, ale máte na to. Tento rok sme organizovali ME do 18 rokov v Rieti a mali sme veľké obavy o ubytovanie. Našli sme riešenie s atletickou zónou, kde sme všetkých zhromaždili pod jednou strechou a napokon boli športovci spokojní. Očakávali sme viac sťažností, ale toto nebol ten prípad. To znamená, že pre mladých športovcov je dôležité najmä to, aby mohli súťažiť a dosiahli dobré výsledky. Nadväzujú priateľstvá a budujú medzi sebou vzťahy, ktoré im zostanú do konca života. Nejde o to, kde spia a ako ďaleko je to od letiska. Povzbudzujem predstaviteľov slovenskej atletiky, aby do toho išli a možno budeme svedkami ďalších skvelých majstrovstiev v Banskej Bystrici 2029.
● Myslíte si, že hlavná výhoda Banskej Bystrice spočíva v kompaktnosti?
Je to veľká výhoda. Aj rozcvičovací štadión je hneď vedľa hlavného štadióna, všetko tam po ruke. Ide však o ďalšiu kategóriu, pri ktorej sa všetko musí posunúť na vyššiu úroveň.
● Môžete teda aj po dvoch rokov povedať, že ME do 18 rokov v Banskej Bystrici boli z vášho pohľadu úspešné?
Áno, boli veľmi úspešné. Predtým sme mali niekoľko edícii týchto ME. Začali sme v roku 2016 v Tbilisi, nasledoval Győr, Jeruzalem a myslím si, že u vás toto bolo najlepšie vydanie šampionátu.
● Pochádzate z Bulharska, kde máte teraz najlepších atlétov v skoku do diaľky či výšky. Na Slovensku však žiari veľká hviezda vo vašej disciplíne, ktorou je beh na 400 m prekážok. Sledujete výsledky Emmy Zapletalovej, novej majsterky Európy?
Dosiahla historický úspech pre Slovensko. Emma je veľký talent a nie je hviezdou iba slovenskej atletiky, ale presahuje už aj európsku úroveň. Jej výkonnosť bola tento rok veľmi stabilná. Samozrejme, sledujem, ako si počína a je to neuveriteľné. Želám jej veľké úspechy do budúcnosti. Chcem však spomenúť aj Sebastiana Karpa, ktorý triumfoval na ME do 18 rokov na 400 m.
● V 70. a 80. rokoch ste boli súčasťou bulharskej reprezentácie, takže veľmi dobre rozumiete disciplíne Emmy Zapletalovej. Myslíte si, že ešte dokáže zlepšiť svoje výkony?
Samozrejme. Na 400 m prekážok má pretekár vždy čo zlepšovať. Dokonca je možný aj veľký výkonnostný skok. Pripomeňme si len neuveriteľný beh Karstena Warholma na olympijských hrách v Tokiu. Všetci sme hovorili, že tento svetový rekord vydrží možno 10-15 rokov, a v súčasnosti už neplatí. Tento rok ho prekonal Alison dos Santos. V behu na 400 m prekážok je veľa prvkov a Emma má veľké rezervy, takže môže dosiahnuť ešte oveľa lepšie výsledky ako doteraz.
● Emma je mladá, úspešná a sympatická športovkyňa. Je možné, že ju EA zapojí do nejakého projektu?
Šanca tam je, ale momentálne sa musí viac sústrediť na kariéru na dráhe.
● Pod vaším vedením vzniklo v EA viacero projektov. Ktorý z nich je najúspešnejší?
Myslím si, že najúspešnejší musí byť ten, ktorý je naprospešnejší pre naše členské federácie, pretože všetko, čo robíme, robíme pre naše federácie. Nie sme oddelený orgán, ale združenie členských federácií. Neviem to presne, ale členské federácie boli veľmi spokojné s programom Focus Federation či s Onboarding Journey. V rámci Focus Federation pozývame zástupcov federácií, ktoré nemajú členov v rade EA, do Lausanne na naše náklady. Dva-tri dni pracujú v našich kanceláriách, aby sa osobne spoznali s našimi zamestnancami. A potom na prvom zasadnutí rady prednesú prezentáciu o tom, aké je ich vízia. Našou snahou je priblížiť federácie k nám, chceme byť bližšie k členským federáciám. V rámci Onboarding Journey takisto pozývame novozvoleného prezidenta, novovymenovaného generálneho sekretára, výkonného riaditeľa alebo generálneho riaditeľa členskej federácie tiež k nám, aby sme sa spoznali a priblížili naše fungovanie. Veľmi to oceňujú. Už ste spomenuli finančné odmeny na ME, čo je historický krok, pretože nikdy predtým sa v EA nehovorilo o prémiách na našich šampionátoch. Máme aj veľa projektov v rámci programu udržateľnosti, rodovej rovnosti, teda v témach, o ktorých sme v minulosti nehovorili, ale dnes ich už nemôžeme ignorovať. EA je v tomto v popredí. Je to každopádne príklad dobrého riadenia.
● Čo je najväčšia výzva pre EA v blízkej budúcnosti?
Každý deň máme nové výzvy. Niekedy prichádzajú zvonka, ako bola pandémia ochorenia COVID-19 alebo vojnový konflikt na Ukrajine. V mojom ponímaní je vo výzve aj príležitosť, k výzve sa musíme postaviť čelom a dokázať ju zvládnuť. Každý deň musíme zlepšovať sami seba, musíme byť lepší vo vzťahu k našim členom, členským federáciám. Možno je to len sen, ale chcel by som vidieť Európu viac zjednotenú. Svetová atletika má 214 členov a my iba 51. Dokonca teraz len 49, pretože dvaja sú stále suspendovaní. A nemôžeme niektoré veci ovplyvniť, pretože sme v menšine. Mrzí ma, že to musím povedať, ale niektoré iné kontinenty neraz závidia, pretože EA robí naozaj veľa a v porovnaní s nami vyznievajú občas ako amatéri. Máme vlastné sídlo, 36 zamestnancov na plný úväzok, a ostatné kontinenty to tak nemajú. Niekedy však aj v rámci Európy premýšľame odlišne. Mojím snom je, aby sme zabudli na to, kto je z východu, kto zo západu, kto zo severu, kto z juhu, a boli viac zjednotení. Toto je viac než výzva. Je to sen.
(MP, LB)
Na snímkach Dobromir Karamarinov v Košiciach (na skupinovej fotografii štvrtý sprava, na druhej s prezidentom SAT Petrom Korčokom) a v roku 2024 v Banskej Bystrici a v Bratislave.
FOTO SAZ, JÁN SÚKUP, JÁN LUKY