Nové metodické usmernenie k vzniku tzv. „klasickej stálej prevádzkarne“ daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky vysvetľuje podmienky vzniku klasickej stálej prevádzkarne podľa slovenského zákona o dani z príjmov, ako aj v zmysle medzinárodných zmlúv a prináša tiež praktické príklady z praxe. Cieľom usmernenia bolo zabezpečiť jednotný výklad pravidiel pri posudzovaní daňovej povinnosti zahraničných spoločností v SR. Zohľadňuje pritom aktuálne zmeny Modelovej zmluvy OECD a Komentáru k tejto Modelovej zmluve, ako aj opatrenia proti daňovým únikom a nové formy cezhraničnej práce – najmä práce z domu.
Kedy vzniká klasická stála prevádzkareň?
Klasická stála prevádzkareň vzniká, ak sú súčasne splnené tri základné testy:
Špeciálne prípady vzniku klasickej stálej prevádzkarne
Pravidlo proti fragmentácii
Jedno z opatrení projektu BEPS (Base Erosion and Profit Shifting) dopĺňa znenie článku 5 Modelovej zmluvy OECD o nové ustanovenie, ktoré zamedzuje fragmentácii podnikateľskej činnosti daňovníka na niekoľko častí. Pravidlo proti fragmentácii predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne. Kým v minulosti bolo možné rozdeliť podnikateľské činnosti daňovníka medzi viaceré miesta a každú z nich samostatne označiť za prípravnú alebo pomocnú činnosť, v dôsledku čoho spoločnosti často nevznikla stála prevádzkareň, po novom takéto umelé rozdeľovanie činností už nie je možné. Ak jedna spoločnosť alebo prepojené osoby vykonávajú navzájom súvisiace činnosti, ktoré spolu tvoria jeden funkčný podnikateľský celok, budú sa posudzovať spoločne. Spoločnosť sa preto nemôže vyhnúť vzniku stálej prevádzkarne iba tým, že svoje aktivity formálne rozdelí medzi viacero miest alebo subjektov.
Home office zo Slovenska a riziko vzniku stálej prevádzkarne
Nové usmernenie Finančného riaditeľstva SR reflektuje aktuálny Komentár OECD z roku 2025 a prináša tiež podrobnejšie pravidlá pre posudzovanie cezhraničnej práce z domu. Samotná skutočnosť, že zamestnanec zahraničnej spoločnosti pracuje zo Slovenska, ešte automaticky neznamená vznik stálej prevádzkarne. Riziko však môže vzniknúť najmä v prípadoch, keď zamestnanec vykonáva zo Slovenska podstatnú časť svojej práce dlhodobo, pravidelne komunikuje so zákazníkmi alebo dodávateľmi, vyhľadáva obchodné príležitosti alebo poskytuje služby zákazníkom na slovenskom trhu. Bližšie informácie k tejto problematike sme Vám priniesli už v našom článku „Výkon práce zamestnanca slovenskej spoločnosti formou homeoffice v zahraničí?“
Zaujímajú Vás bližšie informácie k uvedeným problematikám alebo si nie ste istí ich správnou aplikáciou? Neváhajte sa na nás obrátiť, radi Vám pomôžeme.