Deväť z desiatich najlepších časov na 400 m prekážok vo svojej kariére zabehla tento rok. Keď Emma Zapletalová vlani v septembri dobyla bronz na MS v Tokiu za rovných 53 sekúnd, povzdychla si, že to chcelo aspoň stotinku dolu pre optický dojem. O rok neskôr má na konte sedem výkonov začínajúcich sa číslom 52 pred desatinou čiarkou, dva z ostatného víkendu. Osobný rekord si v júni v Dauhe nastavila na 52,30.
Druhá skončila aj deväť dní predtým vo finále Diamantovej ligy v Bruseli. Pri rekapitulovaní sezóny skonštatovala: „Som európska šampiónka, to bol najkrajší zážitok a najväčší úspech. Do toho šnúra piatich víťazstiev v spomenutej Diamantovej lige. Nemôžem túto sezónu hodnotiť negatívne.“
V rozuzlení ultimatívneho šampionátu v maďarskej metropole mala najväčšie papierové konkurentky v susedných dráhach – vľavo napokon víťaznú Jasmine Jonesovú a vpravo tretiu v cieli, ďalšiu Američanku Annu Cockrellovú, ktorej sa revanšovala za tesnú prehru z Bruselu.
„Cieľom bolo neriešiť súperky. Na začiatku sezóny som sa zameriavala na výkon a čas, nie na stratégiu a umiestnenie. V posledných pretekoch mi to chýbalo – začala som riešiť, ako poraziť Cockrellovú, akou taktikou zvíťaziť. Nebolo to správne. Teraz sme sa teda snažili nastaviť moju hlavu tak, že musím ísť vlastné preteky a podať čo najlepší výkon. Chcela som atakovať osobný rekord. Podľa tréningov som to mala v nohách,“ prezradila Emma.
„Urobila som chybu na ôsmej prekážke, za ňou som trochu stratila rovnováhu. Už som si potom netrúfala pokračovať k deviatej v rytme na pätnásť krokov, zmenila som to na šestnásť. Vtedy mi Jasmine ušla a už som ju nedokázala stiahnuť vo finiši,“ glosovala 26-ročná nitrianska rodáčka, ktorá žije v Banskej Bystrici kúsok od Štiavničiek.
Keď „škrtneme“ Holanďanku Femke Broedersovú-Bolovú, ktorá pred touto sezónou prestúpila na 800 m, vpredu sa napokon zopakovalo poradie z minuloročných majstrovstiev sveta.
Paradoxom je, že úradujúca slovenská Športovkyňa roka dvakrát v krátkom časovom slede skončila druhá bez ceremoniálnych pôct. Na Diamantovej lige aj Ultimate Championship neboli stupne pre tri najlepšie či obligátne medaily. Všetka pozornosť bola cielene upriamená na víťazku.
„Na Diamantovej lige som z toho bola trochu sklamaná, teraz už menej. Zvykla som si,“ usmiala sa Zapletalová a vážnejšie dodala: „Snažím sa stále si to užívať. Ak by som po každom druhom mieste bola nešťastná a smutná, atletiku by som si neužívala. Nedá sa vždy zvíťaziť. Hovorím si, že teš sa, že tu môžeš byť a si druhá. Čo by za to niekto dal… Dnes som chcela tú čerešničku na torte na konci sezóny, z ktorej sa celkovo veľmi teším, ale aj druhé miesto na takomto podujatí je super.“
Na inauguračnej výberovej inovačne koncipovanej akcii s 10-miliónovým prémiovým balíkom získala Emma odmenu 75-tisíc USD: „V prvom rade sa rozdelím s tímom a zaplatím dane. A čo so zvyškom? Snažím sa šetriť si a neskôr si kúpiť niečo väčšie, mať dobrý pocit z toho, že za tieto vybojované peniaze som si to mohla zadovážiť. Nechcem to minúť len tak na niečo zbytočné. Skôr sa pozerám do budúcnosti.“
Po prvenstve v I. semifinále priznala, že už sa teší na prípravu na budúcu sezónu. Kouč Bram Peters jej však, nerozporovateľne prirodzene, naordinoval mesiac odpočinku: „Najprv ma čaká oddych, potrebujem načerpať sily na ďalšiu prípravu a sezónu, aby som mala čo najväčšiu chuť, hoci tú mám aj teraz – trénovať a pracovať na tom, ako byť lepšia a lepšia.“
Ultimate Championship je nóvum, Zapletalová ho vníma ako prínos: „Trošku to zatraktívnilo atletiku. Mne sa to pozdáva, aj keď som v Budapešti ani raz nebežala v podmienkach, že už by bola úplná tma a svetelné efekty by viac vynikli. Potrebujeme, aby atletika bola zaujímavejšia, hoci stále je to kráľovná športov a vždy aj bude. Pre mňa je to ten top šport, ale niekedy mu možno chýba pritiahnutie väčšieho počtu divákov, aby si prišli užiť atmosféru.“
(KO), FOTO SAZ/NMH/BRANISLAV RAČKO