Malacky budú od 19. do 30. septembra 2026 opäť žiť divadlom. Festival Zejdeme sa na hambálku vstupuje do svojho 18. ročníka a tentoraz ponúkne dvanásť dní divadla, hudby, pouličného umenia i programu pre deti. Do Malaciek zavítajú Radošinské naivné divadlo, Zdena Studenková s Jozefom Vajdom, Gabriela Marcinková, Anna Jakab Rakovská, Ivo Šmoldas či kapela Le Payaco. Rozprávali sme sa s režisérom a principálom Divadla na hambálku Vladom Zetkom.
Určite áno, a práve to je na jeho príprave pekné. Každý rok sa snažíme poskladať program tak, aby nebol iba pre pravidelného divadelného diváka. Chceme, aby si našli „to svoje“ rodiny s deťmi, mladí ľudia, milovníci ochotníckeho či profesionálneho divadla, ale aj niekto, kto príde na koncert, alebo sa len zastaví na námestí, a zrazu ho vtiahne pouličné predstavenie. Tento rok máme dvanásť festivalových dní a myslím, že program je naozaj pestrý.
Začínate tradičným Hambáljarmokom. Čím je pre vás výnimočný?
Hambáljarmok je taká naša festivalová brána. Nechceme festival otvoriť slávnostným príhovorom a potom všetkých poslať do hľadiska. Chceme, aby sa začalo živo, vonku, medzi ľuďmi. V sobotu 19. septembra preto obsadíme Námestie u Severínka. Bude tam bubnová show JAMADAN aj s workshopom, Divadlo pod balkónom zahrá Kozliatka, vráti sa Improliga, zahráme si aj my. Nebudú chýbať chodúliari, verklík, tvorivé dielne ani naša Hambálkovská ftipná kaša. Jednoducho, divadelný jarmok, ako má byť. A vstup je voľný.
Ktoré predstavenia považujete za najväčšie lákadlá?
Ťažko sa mi vyberá. Určite veľkým lákadlom bude Radošinské naivné divadlo s inscenáciou Tvár z bilbordu. Radošinci majú svoje nezameniteľné miesto v slovenskom divadle a som rád, že ich opäť privítame u nás. V sobotu 26. septembra odohrajú v Kultúrním domečku dve predstavenia, o 16.00 h a o 19.00 h. Veľmi sa teším aj na Zdenu Studenkovú a Jozefa Vajdu, ktorí prídu s predstavením Šťastie. Dvaja výborní a obľúbení herci na jednom javisku – myslím, že to je večer, ktorý si veľa ľudí nenechá ujsť.
Známe tváre prídu aj na záver festivalu…
Záver bude veľmi silný. Festival uzavrie divadlo Slzy Janka Borodáča s inscenáciou Outcast. Diváci v nej uvidia Gabrielu Marcinkovú a Annu Jakab Rakovskú. Obe sú výborné herečky, známe z televízie, filmu aj divadla, takže som rád, že ich privítame v Malackách. Chceli sme, aby sa festival nielen dobre začal, ale aby mal aj výraznú bodku.
Do Malaciek príde aj český humor…
…a dokonca vo viacerých podobách. Z Brna príde Divadlo Aldente s Stand up Down a 23. septembra bude v Kultúrním domečku Ivo Šmoldas a jeho hostia. Ivo má svoj osobitý suchý humor a rozpráva sa s ľuďmi tak, že nikdy celkom neviete, kam sa rozhovor dostane. Jeho hosťami budú herec Lukáš Langmajer a speváčka, herečka a muzikálová hviezda Šárka Marková. Bude to veľmi príjemný večer.
Festival však nebude zatvorený iba v divadelných sálach.
Práve naopak. Divadlo podľa mňa patrí aj na ulicu. Na Námestí u Severínka sa predstaví české Chůdadlo, prinesie Romea a Julii, školu žonglovania a ohňovú show The Cube. Bude tam aj pohybová klaunéria Nora Adély Vávrovej. Som rád, keď ľudia natrafia na divadlo aj úplnou náhodou. Idú cez mesto, zastavia sa na päť minút, a nakoniec zostanú na celé predstavenie. Aj to je zmysel festivalu.
Tento rok je výraznejšie zastúpená aj hudba.
Áno. V piatok 25. septembra bude eMklub patriť aj koncertom. Najskôr zahrá GYMAL, čo sú šikovní hudobníci z malackého gymnázia a večer vystúpi Le Payaco.
A čo domáce Divadlo na hambálku? Necháte javisko iba hosťom?
To by nám asi neprešlo. (smiech) Uvedieme Hektické vlny – Best of. Je to kabaretný večer, v ktorom sme vybrali to najlepšie z Hektických vĺn. Pre nás je festival vždy aj príležitosťou stretnúť sa s domácim publikom. Sme jeho organizátori, ale v prvom rade sme stále divadelníci, a chceme hrať.
Veľký priestor dávate aj deťom a mladým. Prečo je to dôležité?
Ak chceme mať o 10 – 20 rokov divákov a divadelníkov, musíme im dať priestor dnes. ZUŠ Malacky uvedie Pomádu, máme program Deti deťom, organizované predstavenia pre základné školy a príde aj Konzervatórium Bratislava spolu s Teatro Colorato so Sestrou v akcii. Pre mladého človeka je úplne iný zážitok sedieť v hľadisku, keď na javisku vidí svojich rovesníkov. Možno si niekto povie: toto by som chcel skúsiť aj ja. A presne to chceme.
Osemnásť ročníkov je už poriadny kus festivalovej histórie. Čo pre vás osobne znamená, že sa festival stále koná?
Najväčšiu radosť mám z toho, že si našiel svoje miesto v meste. Keď sme začínali, nevedeli sme, či z toho bude tradícia. Dnes už v septembri ľudia čakajú, čo prinesieme. Festival pre mňa nie je iba zoznam predstavení. Je to niekoľko dní, keď sa stretnú profesionáli, ochotníci, deti, hudobníci, pouliční umelci a hlavne diváci. Keď sú plné sály, ľudia sa smejú, rozprávajú sa po predstavení a na druhý deň prídu znova, vtedy vieme, prečo to robíme.
Takže – prečo by mali Malačania od 19. do 30. septembra prísť na hambálek?
Pretože nemusia cestovať za divadlom – divadlo príde za nimi. Stačí si vybrať. A najlepšie nie iba jedno predstavenie. Veď festival máme len raz do roka.
Text: Divadlo na hambálku