Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici už viac ako tri desaťročia systematicky podporuje vzdelávanie a kultúrnu identitu slovenských komunít žijúcich mimo územia Slovenska. Od svojho vzniku v roku 1993 reaguje na meniace sa potreby krajanov, od pôvodného zamerania na didaktické vzdelávanie učiteľov slovenských škôl v tradičných komunitách v krajinách Dolnej zeme až po dnešnú pestrú ponuku vzdelávacích programov pre deti, pedagógov aj dobrovoľníkov naprieč Európou i zámorím.
Centrum dnes organizuje školy v prírode, letné školy, špecializované pobyty či online vzdelávanie, pričom kladie dôraz na moderné didaktické prístupy, zážitkové učenie a reflektovanie špecifických potrieb detí vyrastajúcich v minoritnom prostredí. Súčasťou jeho činnosti sú aj výjazdové kurzy pre pedagógov a medzinárodné projekty Erasmus+, ktoré prinášajú inovatívne vzdelávacie materiály a nástroje pre krajanské vzdelávanie.
Na otázky o smerovaní Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí, jeho aktivitách aj výzvach pri práci s krajanmi odpovedá Zuzana Drugová, ktorá začala s centrom spolupracovať už v roku 2008 na príprave a realizácii Letnej školy ľudového tanca. Od roku 2011 pôsobí ako programová manažérka centra a od roku 2019 je aj hlavnou riešiteľkou projektov Erasmus+ Kooperačné partnerstvá. Výsledkom jej práce sú praktické výstupy, ktoré priamo podporujú slovenské minoritné prostredia v zahraničí.
V tom období bola situácia vo vzťahu ku Slovákom žijúcim v zahraničí v porovnaní s dneškom diametrálne odlišná. Silná a početná komunita Slovákov sa nachádzala vo vtedajšej Juhoslávii a ďalších krajinách tzv. Dolnej zeme ako „zelená vetva“ s množstvom škôl – aj tých stredných – s vyučovacím jazykom slovenským, slovenské školy pracovali aj v Poľsku a na Ukrajine. S Chorvátskom, Srbskom, Rumunskom, Maďarskom, Poľskom a Ukrajinou má Slovensko podpísané medzivládne dohody, na základe ktorých poskytuje podmienky pre skvalitňovanie vzdelávania príslušníkov slovenskej minority v týchto krajinách. Tam niekde vznikla myšlienka vytvorenia nášho pracoviska, ktorého prvotné zameranie bolo smerované na vzdelávanie pedagógov slovenských škôl v týchto krajinách. 1.1.1993 predložil Návrh koncepcie a profilu kurzov slovenského jazyka pre učiteľov pôsobiacich v societach zahraničných Slovákov prvý rektor našej UMB, Dr.h.c., prof. PhDr. Ján Findra, DrSc. V prvom desaťročí sa naše centrum výrazne profilovalo práve na realizáciu didaktických kurzov pre pedagógov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Znova pripomeniem, že v tom čase bolo v spomínaných krajinách oveľa viac žiakov, škôl, aj pedagógov. Didaktické kurzy sa mohli konať aj počas školského roku, a to aj v dĺžke 3 týždne. Ich obsahom bolo vzdelávanie pedagógov, aj poznávanie Slovenska prostredníctvom mnohých výletov. Organizátorkou týchto kurzov bola moja predchodkyňa, Mgr. Anita Murgašová.
Keď som prišla pracovať do nášho centra v roku 2011, nosnými boli 3 turnusy školy v prírode – v každom turnuse po 40 žiakov a 4 pedagógovia, vždy z dvoch spomínaných krajín. Na základe spolupráce s mladými absolventmi a študentmi pedagogických odborov UMB sme postupne vytvorili koncept, v ktorom sa krajanské deti neučili v laviciach, ale didaktické postupy sme zakomponovali do množstva rôznych hier a výletov. Princíp rozdelenia detí do družstiev, v ktorých boli spravidla deti z rôznych krajín, ako aj princíp výlučnej komunikácie v slovenskom jazyku, prinášal výsledky v podobe podstatného skvalitnenia komunikácie zúčastnených detí v slovenskom jazyku. Za 15 letných sezón sme stále znova a znova oslovili mladých študentov a absolventov UMB, didaktické postupy sme každoročne inovovali na tie najnovšie. Tým zabezpečujeme, že deti, ktoré sa zúčastňujú našich vzdelávacích pobytov, sú vzdelávané vždy aktuálnymi a modernými metódami. Koncept sme postupne rozšírili aj o aktívnu účasť sprevádzajúcich pedagógov, ktorí účasťou na našich vzdelávacích pobytoch získavajú certifikáty o absolvovaní vzdelávania, ktoré im po návrate do domovských krajín umožnia získať primeraný počet kreditov pre ich celoživotné vzdelávanie. Pôvodne sme vzdelávacie podujatia realizovali v gescii ministerstva školstva a ich okruh sme rozšírili o Detskú krajanskú univerzitu, špecifické turnusy zamerané na umenie, a podobne. Od roku 2015 zabezpečujeme aj 2 turnusy Krajanského leta v gescii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, čím sme okruh účastníkov rozšírili aj o deti zo vzdelávacích centier v západnej Európe a zámorí. Vzhľadom na pozitívne ohlasy u účastníkov sme ponuku rozšírili aj o ďalšie špeciálne podujatia, za všetky spomeniem Letnú súborovú školu, o ktorú je veľký záujem. Pribudli nám aj turnusy pre stredoškolákov a od covidových rokov realizujeme v gescii ÚSŽZ aj online vzdelávanie vždy v 1. a 3. sobotu v mesiaci. V lete 2026 zabezpečujeme spolu 12 pobytov pre deti, celkovo v roku 2026 je to 18 vzdelávacích podujatí.
Základ som asi spomenula v predchádzajúcich odpovediach – nie sme obyčajný letný tábor, na ktorom deťom na popoludnie zabezpečíme lopty a povieme im „hrajte sa“. Postupne sme vyprofilovali vzdelávacie programy, ktoré sú pre deti zaujímavé a plné rôznych aktivít a zážitkov. Deti spoznávajú slovenčinu, Slovensko, jeho prírodu, históriu, kultúru – a to na vlastnej koži v rámci vzdelávacích aktivít, ale aj vďaka vhodným spôsobom zvoleným výletom. Kolektív našich externých spolupracovníkov je stále mladý – priebežne si ich dopĺňame o aktuálnych študentov, ktorí sa postupne profilujú do zodpovednejších pozícií – a tak máme aj dlhodobých spolupracovníkov, s niektorými spolupracujeme už aj 10 rokov. Za dôležité som vždy pokladala – a vedia to aj naši spolupracovníci – aby naše aktivity a pobyty prinášali konkrétny efekt pre našich účastníkov. Reflektujeme ich potreby, komunikujeme s nim v priebehu realizácie podujatí tak, aby sme v nasledujúcom roku pripravili to, čo je skutočnou a konkrétnou potrebou detí žijúcich v zahraničí. Toto je najdôležitejšie z našich zistení: slovenské deti v prostredí minority majú špecifické vzdelávacie potreby, nemôžeme pre ne len prekopírovať postupy, ktoré sú bežne používané pre žiakov na Slovensku. Zároveň sa líšia aj potreby rôznych slovenských minoritných prostredí v zahraničí, každé z nich reflektuje situáciu okolitého majoritného prostredia.
Tu je potrebné hovoriť o dvoch základných skupinách pedagógov. Je výrazný rozdiel medzi podmienkami, v ktorých žije slovenská minorita v spomínaných, tzv. tradičných krajinách, v ktorých sú – alebo v minulosti boli – základné aj stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským. Sú to prostredia, kde ešte existujú slovenské spoločenstvá v enklávnej forme – teda deti sa učia v slovenských školách, doma aj na ulici sa rozprávajú po slovensky. Druhou skupinou so špecifickými podmienkami sú príslušníci slovenskej minority v krajinách západnej Európy a zámoria, kde je dominantnou formou vzdelávania detí činnosť víkendových vzdelávacích centier – aj keď aj v tejto skupine je niekoľko úspešných slovenských škôl, ktoré sú vo svojich krajinách registrované ako minoritné školy. Túto druhú skupinu tvoria príslušníci slovenskej minority v diasporálnej, teda roztrúsenej forme. Treba však podotknúť, že aj spomínané tradičné krajiny už majú mnohých príslušníkov slovenskej minority v podobných podmienkach – predovšetkým sú to tí, ktorí žijú v bilingválnych rodinách, spravidla vo väčších mestách.
Ak sa vrátim k potrebám pedagógov: spomínané školy s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí najčastejšie narážajú na problém, že objem učiva, ktoré potrebujú so svojimi žiakmi zvládnuť, je veľmi obsažný – musia zvládnuť učivo majoritného jazyka aj obsah napĺňajúci vzdelávanie v slovenskom, minoritnom jazyku. Tu sme tento rok ponúkli kurz s medzipredmetovým prepojením, ktorý zaznamenal u účastníkov veľký ohlas, pretože práve prepájanie tém rôznych predmetov im umožní v praxi za kratší čas stihnúť viaceré potrebné témy a predmety.
Slovenské víkendové vzdelávacie centrá v zahraničí narážajú na viaceré problémy: v centrách spravidla pracujú dobrovoľníci a nie vždy majú v pozícii pedagógov skutočne vyštudovaných pedagógov. Pre týchto dobrovoľníkov sú potrebné špecifické didaktické materiály – aj metodiky, ktoré im pomôžu správnym spôsobom didaktické materiály využiť v praxi. Viaceré centrá pripravujú svojich žiakov na tzv. rozdielové skúšky na tzv. kmeňových školách na Slovensku. Je to vzácna vec, pretože tieto deti si paralelne udržiavajú základné vzdelanie v majoritnom jazyku svojej krajiny – ale aj v slovenskom jazyku doma na Slovensku. Pre tieto potreby absentujú učebnice úplne – pedagógovia centier si svojpomocne pripravujú vlastné didaktické materiály z rôznych slovenských učebníc. Tu si dovolím upozorniť, že napríklad Česká škola bez hraníc práve tieto potreby svojej minority v zahraničí plne zabezpečuje už viac ako 20 rokov.
Absolútne. Jediným cieľom našich projektov je naplnenie tých potrieb slovenskej minority v zahraničí, ktoré sme identifikovali pri práci so žiakmi aj ich pedagógmi. Úplne prvým bol projekt z roku 2019 – JaSom, v ktorom sme sa snažili upriamiť pozornosť na zistenú skutočnosť, že deti v minoritných prostrediach spravidla vo svojich domovoch nepoužívajú spisovnú slovenčinu, ale jej lokálnu nárečovú verziu. Keďže som etnologička, citlivo vnímam prvky tradičnej kultúry a opakovane som si uvedomila, že práve tie sú častým motivátorom záujmu o slovenčinu a Slovensko – a to nielen v spomínaných tradičných krajinách, ale aj v diasporických spoločenstvách. Projekt sme úspešne ukončili, dokonca sme s ním v roku 2022 postúpili medzi 6 najúspešnejších projektov zameraných na jazykové vzdelávanie z výzvy Erasmus+.
Projektom sme zároveň identifikovali, že v ponuke pre našich krajanov absentujú didaktické filmy, ktoré sú v iných jazykových mutáciách bežné a často využívané – ide o filmy, v ktorých je cieľom prirodzená komunikácia v slovenskom jazyku a nie sú jazykovým kurzom slovenčiny. Projektom MySme sme vytvorili 40 krátkych didaktických filmov a ku každému z nich aj didaktické materiály. Filmy aj materiály sú k dispozícii na našom webe a verím, že ich budú pedagógovia centier aj škôl využívať ako vhodnú formu motivácie záujmu o učenie sa po slovensky.
Projekt BIBLIO a jeho zameranie vznikol na každoročných konferenciách v Nadlaku. Tam som si uvedomila, že neexistuje centrálna databáza odbornej literatúry s problematikou tzv. zahraničných slovacík, ktorá by bola vo forme ľahko dostupnej a pochopiteľnej aj pre príslušníkov minority v zahraničí. Oficiálne knižničné systémy sú pre nich často príliš zložité a teda nedostupné. Projektom sme vytvorili základ pre otvorenú bibliografickú databázu, ktorú bude možné priebežne dopĺňať.
Na záver by som už len doplnila, že pre obidva projekty sme do Erasmus+ výzvy na rok 2026 predložili pokračujúce projekty, v súčasnosti netrpezlivo čakáme na výsledky. V prípade ich úspechu pre projekt MySme vytvoríme učebnice slovenského jazyka na princípe materinského jazyka, ktorý naplní spomínanú potrebu slovenských vzdelávacích centier v zahraničí. Projektom BIBLIO by sme pokračovali v rozširovaní databázy odbornej literatúry – a to aj s nastavením verzie pre fulltextové prepojenia na autorsky voľné texty. Výrazným pozitívom projektu by bolo aj vytvorenie podmienok pre digitalizáciu týchto najstarších – a preto vzácnych vydaní, dokumentujúcich život, históriu a kultúru slovenskej minority v zahraničí.