Parlament minulý týždeň vyslovil dôveru vláde, ktorá o ňu musela žiadať kvôli prekročeniu všetkých limitov tzv. dlhovej brzdy. Podľa RRZ tým na seba Národná rada preberá významnú zodpovednosť za vývoj dlhu. Parlament je v konečnom dôsledku najdôležitejším strážcom dlhovej brzdy aj celkovej udržateľnosti verejných financií. Bez súhlasu parlamentu nový dlh nemôže vznikať. Parlament prijal ústavný princíp: „Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia” a mal by kontrolovať jeho dodržiavanie.
Pozrel som sa preto, aké sú konečné výsledky jednotlivých parlamentov za posledných sedem volebných období – vo veľmi zjednodušenom pohľade, bez akýchkoľvek hlbších analýz ekonomických dôvodov rastu dlhu. (Hlbším analýzam sa v RRZ samozrejme venujeme, napr. na podobnú tému tu.)
V aktuálnom desiatom volebnom období narastie čistý dlh Slovenskej republiky o viac ako 12 percentuálnych bodov. Viac než počas ktoréhokoľvek zo šiestich predošlých volebných období.
Bývalý rekord bol v piatom volebnom období 2006-2010, kedy čistý dlh stúpol o skoro 11 bodov. To bolo počas globálnej finančnej krízy. Nasledujúce volebné obdobie zas zachytilo európsku dlhovú krízu. Krízy – kovidová a potom energetická – zasiahli aj minulé volebné obdobie, paradoxne však energokríza pomohla odinflovať časť dlhu.
Iba v dvoch zo siedmich volebných období došlo k poklesu dlhového zaťaženia, čo tiež ilustruje väčší sklon k zadlžovaniu než k šetreniu. Inak povedané, obdobia prosperity nie sú dostatočne využité na zníženie dlhu.
V komentári aj graf v eurách pre porovnanie nominálnych veličín:
https://www.rrz.sk/v-tomto-volebnom-obdobi-narastie-dlh-najviac