Posledná rozlúčka s 95-ročným Vladimírom Koštialom sa konala na dubnickom cintoríne v utorok 23. júna 2026 dopoludnia. Vladimír Koštial sa narodil v roku 1930 v Trenčíne, celý svoj život - pracovný i rodinný, prežil v Dubnici nad Váhom.
Vladimír Koštial Dubnický nás opustil vo štvrtok 18. júna podvečer vo veku 95 rokov. Zostali tu po ňom zväzky plné starých fotografii, príbehov a spomienok, ktoré sa už dávnejšie a celkom prirodzene stali súčasťou identity Dubnice nad Váhom.
Miestne prostredie, ulice i okolité hory mal rád až tak, že si k menu a priezvisku pridal prívlastok Dubnický. Nositeľ Ceny primátora mesta z roku 2023 nás vo svojich dielach povodil po starej Dubnici od železničnej trate až pod Ostrý vrch a rozprával a rozprával.
V jednej z jeho knižiek sme nazerali do dielní, výkladov či stánkov, aby sme spoznali „dubnických remeselníkov, obchodníkov a osoby dobrých služieb“ v prvej polovici 20. storočia, kedy, ako spomína autor, slová „náš zákazník, náš pán,“ ešte neboli iba frázou, v inej sa zase vrháme do labyrintu jazyka. Veru tak, dubnické nárečie, ktoré mizne, ak už celkom nezmizlo spolu s našimi starými rodičmi, zapísal práve spomenutý autor do dvoch útlych zväzočkov nárečového slovníka.
Medzi čitateľmi zrejme najviac rezonovali jeho povedačky - spomienky, možno trocha povesti, príhody, občas pravdivé, občas fiktívne, najčastejšie niečo medzi. „Veľa povestí a legiend som si vypočul za dlhých zimných večerov v rodinnej chalupe nášho dedka. Vládla tam jedinečná atmosféra, iba svetlo z pecných dvierok prenikalo do izby, praskot a vôňa spáleného dreva. Bol som malý chlapec, aj uši som mal akési predĺžené a dychtivo som počúval, aby mi nič neušlo,“ píše autor na obale prvej časti Dubnických povedačiek.
Najfaktografickejším z jeho diel je určite spolupráca s Ivanom Roncom s názvom Dubnica nad Váhom včera a dnes. Rozsiahly zväzok obsahuje súpis obyvateľov starej Dubnice s informáciami o štúdiu, práci či rodine, za ktorým musela stáť ťažko predstaviteľná a mravčia práca, druhou časťou knihy je fotodokumentácia všetkých, dnes už zväčša asanovaných priestorov bývalej obce i neskoršieho mesta. Ak by táto publikácia nevznikla, rovnako podrobnú mapu starej Dubnice by už nevytvoril nik. Len človek tých čias, pamätník s väzbami a kontaktmi, mal na to dostatočný mandát i zápal.
Vladimír Koštial Dubnický sa stal zapisovateľom spomienok mesta, iného takého sme nemali. Ostáva len spomenúť si, poďakovať a rozlúčiť a s ním, možno aj prečítaním niektorej z jeho kníh.
V mene vedenia mesta a všetkých jeho obyvateľov vyjadrujeme úprimnú sústrasť jeho rodine a blízkym. Nech je útechou vedomie, že dielo a spomienka na Vladimíra Koštiala bude vo vedomí nášho mesta a jeho obyvateľov žiť a pulzovať ešte mnoho rokov.
Česť jeho pamiatke.