Fajky sú pre archeológa cenným prameňom analýzy, napríklad v kontexte výskumu datovania novovekých vrstiev, a zároveň nepochybným, interpretačne významným hmotným pozostatkom dávnych zvykov a módy.
Zložitosť tejto problematiky spôsobuje, že archeologické výskumy si často vyžadujú doplnenie v podobe interdisciplinárnych štúdií, napríklad z oblasti histórie či etnografie. Nálezy fajčiarskych potrieb nájdené v Krakove a okolí odrážajú spätosť obyvateľov tohto mesta so zvykmi vychádzajúcimi najmä z východnej (tureckej) tradície. Tieto pramene zároveň naznačujú, že vtedajší konzumenti používali tak výrobky miestnej produkcie, ako aj vysokokvalitné doplnky vyrábané v iných európskych centrách.
Vzhľadom na podobný vývoj v rámci habsburskej monarchie sú prezentované výsledky výskumov autora výstavy Jakuba Puziuka aplikovateľné z väčšej časti aj na územie dnešného Slovenska. Pre región Novej Bane a okolia je táto téma o to viac zaujímavá vzhľadom na blízkosť hlavných výrobných centier hlinených fajok v bývalom Uhorsku – Banskej Štiavnice a Kremnice. Nová Baňa sa zároveň podieľala na histórii výroby hlinených fajok na začiatku 20. storočia prostredníctvom finalizovania časti produkcie Karola Zachara a Maxa Weissa, ich glazovania u tunajšieho kachliara Jozefa Benča.
Expozícia prenáša návštevníka do exotického sveta tureckej kaviarne, ktorá tvorí orientálne pozadie hlavného naratívneho prúdu – predstavenia doterajšieho stavu poznania dejín krakovského fajkárstva na základe archeologických nálezov. Predmety chceme prezentovať ako hmotný dôkaz orientalizácie kultúry dávnych mešťanov pod vplyvom tureckej tradície. Pôjde teda o cestu do iného kultúrneho rozmeru, spätého s exotikou východoeurópskeho fajkárstva.