Prvotné sklamanie nahradila hrdosť

„Prvotným pocitom je silné sklamanie. Keď sa však na to pozriem spätne, tak môžeme byť hrdí na odvedenú prácu. Emócie po vypadnutí sú vždy ťažké, ale ako klub, hráči i tréneri sme to zvládli tak, že môžeme opúšťať halu so vztýčenou hlavou. Bronz je napokon úspechom,“ rozhovoril sa s medailou na krku kapitán Michal Chovan.

Pocit trpkosti umocňoval fakt, že „oceliari“ boli ešte v úvode 58. minúty vo vedení a na obzore sa črtala cesta na siedmy zápas do hlavného mesta.

„Veľká škoda, že sme to neudržali. Aj po tých dvoch góloch sme ešte mohli v samotnom závere vyrovnať. Nevyšlo to, ale vieme, čo všetko tento tím dokázal. Nebola to ľahká sezóna, boli sme bez importov, ale bojovali sme jeden za druhého. Nikto neriešil svoje štatistiky a všetci sa podriadili systému,“ zdôraznil 38-ročný útočník, ktorý zažil sezónu ako na húsenkovej dráhe. „Mal som tam zdravotné komplikácie, ale s touto mladou partiou som si to užil a dalo mi to veľa. Ja som za túto sezónu vďačný a aj preto mám chuť pokračovať. Momentálne to chce oddych a uvidíme, ako bude pokračovať moja cesta. Mám už nejaký vek, ale verím, že nejakú tú sezónu to ešte zvládnem. Keď ma podrží zdravíčko, tak by som ešte mohol byť pre mužstvo nápomocný. Ak by som bol už len na obtiaž, tak by som s tým sekol. V tejto chvíli ale ešte taký pocit nemám.“

Košickú šatňu naopak po sezóne opúšťa najlepší strelec Šimon Petráš.

„Toto bola moja rozlúčka s Košicami a veľmi ma mrzí, že sme nešli ďalej. Chcel som pomôcť ešte viac, ale nie je všetko iba hokej a musím myslieť aj na rodinu. Pôsobenie v tomto slovenskom tíme som si veľmi užil a zbehlo to veľmi rýchlo. Bola to úžasná sezóna a celkovo to bola v tomto klube nádhera. Krásne mesto, skvelí ľudia v klube, zlato a bronz. Veľmi si vážim, že som tu mohol byť,“ vyslovil sa so slzami v očiach 30-ročný útočník, ktorý si vytvoril zásluhou 35-tich gólov kariérne maximum. Smútok zo semifinálového konca z neho doslova tiekol. „Chceli sme ísť ešte na siedmy zápas do Bratislavy a som preto veľmi sklamaný. V konečnom dôsledku však môžeme byť hrdí. Bronz v podaní slovenského tímu má svoju cenu a po nejakom čase si povieme, že sme odviedli veľmi dobrú prácu. Pred sezónou nás posielali do baráže či do kvalifikácie o play-off. Išli sme do toho s malou dušou, ale s úmyslom poctivo pracovať. Toto nás zdobilo a odmenou je tretie miesto. Osobne som za moje čísla rád, ale chcel som pomôcť ešte viac. Poďakovať by som sa chcel aj fanúšikom, ktorí nám dodávali silnú podporu a verím, že sú spokojní.“

Podobné pocity prezentoval aj útočník Tomáš Mikúš.

„Stále cítim emócie sklamania z nezvládnutého záveru. Musíme to však brať s nadhľadom a bola to neskutočná sezóna. Takúto partiu som ešte nezažil a užíval som si každý deň. Bojovali sme jeden za druhého a teším sa, že nám to dali najavo aj fanúšikovia. Celú sezónu sme bojovali pre nich a s odstupom času budeme všetci vnímať bronz ako úspech,“ zamyslel sa 32-ročný skalický odchovanec, podľa ktorého by mohli byť výsledky slovenskej partie inšpiráciou aj pre iné kluby. „Určite je to dobrá správa pre slovenských hráčov a videli sme, že ak sa zíde dobrá partia s kvalitným trénerom, tak si svoje miesto zastanú aj hráči, ktorí dostávali v predošlých sezónach menší priestor.“

Tomáš má s HC Košice platnú zmluvu a góly v oranžovo-čiernom drese tak bude strieľať aj v budúcom ročníku. „Mám kontrakt a hlavne som tu veľmi spokojný. Mám rád Košice, klub i mesto. Som tu spokojný a ostanem teda veľmi rád.“