Extrakt z granátového jablka ako možný spúšťač akútneho zmiešaného hepatocelulárno-cholestatického poškodenia pečene (DILI).
Keď „prírodné“ neznamená neškodné: interakcie potravín a výživových doplnkov s liekmi v primárnej starostlivosti
Potraviny, rastlinné produkty a výživové doplnky sú pacientmi často vnímané ako prirodzene bezpečné, a preto ich pri odoberaní liekovej anamnézy nemusia spontánne uvádzať. Biologicky aktívne látky obsiahnuté v potravinách, koncentrovaných extraktoch a nutraceutikách však môžu ovplyvňovať absorpciu, metabolizmus a elimináciu liekov, interferovať s transportnými proteínmi alebo mať vlastný hepatotoxický potenciál.
Osobitný klinický význam majú food–drug interactions – interakcie medzi potravinami a liekmi a supplement–drug interactions – interakcie medzi výživovými doplnkami a liekmi, najmä u pacientov s polyfarmáciou.
Prezentujeme kazuistiku 66-ročného pacienta s ulceróznou kolitídou v remisii, liečeného mesalazínom, propafenónom, atorvastatínom a ezomeprazolom, u ktorého bola pri asymptomatickom priebehu zaznamenaná progresívna elevácia hepatálnych parametrov. Podrobná anamnéza následne odhalila konzumáciu vysoko koncentrovaného produktu z granátového jablka (Punica granatum).
Kazuistika poukazuje na potrebu zahrnúť potravinové expozície, rastlinné prípravky, extrakty a nutraceutiká do štandardnej liekovej anamnézy, najmä pri nevysvetlenej hepatálnej abnormalite alebo podozrení na drug-induced liver injury – DILI (liekmi indukované poškodenie pečene) alebo herb-induced liver injury – HILI (poškodenie pečene vyvolané rastlinnými prípravkami).
Kľúčové slová: DILI, HILI, granátové jablko, Punica granatum, potravinovo-liekové interakcie, výživové doplnky, nutraceutiká, CYP3A4, P-glykoproteín, polyfarmácia, primárna starostlivosť
Jedlo ako liek – jedlo ako jed vystihuje klinický paradox modernej výživy a rastúceho využívania potravín, rastlinných produktov a nutraceutík na podporu zdravia.
Potraviny môžu byť významnou súčasťou prevencie a liečby mnohých ochorení. Za určitých okolností však môžu predstavovať aj klinicky relevantnú expozíciu schopnú modifikovať účinok liekov alebo prispieť k vzniku nežiaducich účinkov.
V ére rastúcej spotreby výživových doplnkov, rastlinných extraktov, koncentrovaných džúsov, „detoxikačných“ prípravkov a produktov propagovaných ako prirodzená alternatíva liečby už tradičná otázka „Aké lieky užívate?“ často nestačí.
Pacienti nemusia výživové doplnky, bylinné produkty alebo koncentrované potravinové prípravky považovať za lieky, a preto ich lekárovi spontánne neoznámia. Napriek tomu môžu tieto látky ovplyvňovať farmakokinetiku liečiv prostredníctvom cytochrómu P450, transportných proteínov vrátane P-glykoproteínu, gastrointestinálnej absorpcie alebo renálnej eliminácie.
Niektoré prípravky môžu mať navyše vlastný hepatotoxický potenciál a podieľať sa na vzniku drug-induced liver injury – DILI (liekmi indukovaného poškodenia pečene), prípadne herb-induced liver injury – HILI (poškodenia pečene vyvolaného rastlinnými prípravkami).
Problematika je mimoriadne relevantná v primárnej starostlivosti, kde sa často stretávame s pacientmi s polyfarmáciou, chronickými ochoreniami a súčasným užívaním viacerých voľnopredajných alebo „prírodných“ produktov.