Slovensko spolu s ďalšími krajinami EÚ pripravuje Národný plán obnovy prírody. Určiť má, kde a ako budeme v najbližších desaťročiach obnovovať lesy, rieky, mokrade, poľnohospodársku či mestskú krajinu. Nejde pritom len o ochranu prírody. Kvalitne pripravený plán môže pomôcť Slovensku lepšie reagovať na klimatickú zmenu, posilniť odolnosť krajiny a podporiť rozvoj regiónov a vidieka. Návrh plánu má Slovensko predložiť do 1. septembra 2026.
Stav prírody v Európe sa dlhodobo zhoršuje. Podľa hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry je až 80 % z viac ako 2 000 hodnotených prírodných stanovíšť a prostredí v nepriaznivom stave. Ubúdajú mokrade, prirodzené rieky, pestré lúky či zdravé lesy a s nimi aj množstvo druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú od týchto miest závislé.
Ochrana toho, čo ešte máme, preto sama osebe nestačí. Potrebujeme obnovovať aj miesta, kde sme prirodzené fungovanie krajiny v minulosti narušili alebo úplne stratili. Európska komisia preto prijala Nariadenie o obnove prírody, ktorého cieľom je tento trend zvrátiť a podporiť obnovu miest, kde príroda prestala fungovať tak, ako by mala.
Nejde pritom len o ochranu rastlín a živočíchov. Zdravá krajina pomáha zadržiavať vodu, ochladzovať územie počas horúčav, chrániť pôdu a zmierňovať dôsledky sucha či povodní. Obnova prírody tak môže byť zároveň jedným z nástrojov, ako sa Slovensko môže lepšie pripraviť na zmenu klímy a podporiť aj rozvoj vidieckych či mestských oblastí.
Národný plán má európske ciele preniesť do konkrétnych podmienok členských štátov. Určí, aké opatrenia bude potrebné uskutočniť, kde sa majú realizovať a ako sa budú sledovať ich výsledky. Každý členský štát si v ňom určí konkrétne opatrenia, ktoré chce v nasledujúcich desaťročiach uskutočniť.
Týkať sa bude širokého spektra oblastí – od suchozemských, sladkovodných a morských ekosystémov cez mestskú a poľnohospodársku krajinu až po lesy, rieky a opeľovače. Súčasťou plánu majú byť aj opatrenia na obnovu prirodzenej konektivity riek či zvýšenie biodiverzity v poľnohospodárskej krajine.
“Národný plán obnovy prírody je kľúčový dokument, v ktorom si každý členský štát určí, aké kroky a opatrenia chce na obnovu prírody podniknúť. Ministerstvo životného prostredia SR by preto malo tento dokument vnímať ako strategickú prioritu a pripraviť ho tak, aby skutočne posilnil odolnosť Slovenska,“ hovorí Katarína Butkovská z WWF Slovensko.
Nariadenie o obnove prírody je pritom právne záväzné a stanovuje spoločné ciele pre všetky členské štáty. Do roku 2030 má byť obnovou pokrytých najmenej 20 % pevniny a morí EÚ a do roku 2050 majú byť prijaté opatrenia na obnovu všetkých ekosystémov, ktoré ju potrebujú. Národné plány preto nebudú jednorazovými dokumentmi, ale rámcom pre opatrenia v krajine počas nasledujúcich desaťročí.
Obnova prírody môže v praxi znamenať napríklad návrat vody do vysušených mokradí, obnovu prirodzenejších úsekov riek, zlepšenie stavu pôdy a poľnohospodárskej krajiny, vytváranie zelených plôch v mestách či opatrenia na podporu opeľovačov. Cieľom nie je obnovovať prírodu všade rovnakým spôsobom, ale vybrať opatrenia podľa potrieb konkrétnych miest a regiónov.
Obnova prírody tak môže byť zároveň príležitosťou pre rozvoj slovenského vidieka a zachovanie tradičných spôsobov hospodárenia tam, kde majú svoje miesto.
“Pre Slovensko je dôležité pozerať sa na obnovu prírody aj ako na investíciu do budúcnosti regiónov. Keď dokážeme v krajine lepšie zadržiavať vodu, chrániť pôdu a znižovať dopady extrémov počasia, pomáhame tým nielen prírode, ale aj ľuďom, ktorí v regiónoch žijú a pracujú. Kvalitne pripravený plán môže byť príležitosťou pre rozvoj slovenského vidieka a pre zachovanie tradičných spôsobov hospodárenia na poliach a lúkach a ich obnovu tam, kde zanikli,” dopĺňa Jozef Ridzoň z organizácie SOS/ Birdlife Slovensko.
Slovensko má svoj návrh Národného plánu obnovy prírody predložiť Európskej komisii do 1. septembra 2026. Následne má byť plán po posúdení a úpravách finalizovaný v roku 2027. Na jeho príprave sa podieľa Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s ďalšími rezortmi a zainteresovanými inštitúciami.
WWF Slovensko a SOS/BirdLife Slovensko upozorňujú, že zostávajúci čas treba využiť na prípravu kvalitného, ambiciózneho a dátami podloženého plánu. Dôležitou súčasťou procesu musí byť aj reálne zapojenie odbornej verejnosti, vedeckých inštitúcií, samospráv, hospodárov a ďalších aktérov, ktorých sa opatrenia v krajine priamo dotknú.
„Príprava národného plánu je pre Slovensko veľkou príležitosťou, no zároveň je potrebné, aby sme ju nepremárnili. Opatrenia musia vychádzať z kvalitných dát, jasne určovať priority a byť pripravené tak, aby ich bolo možné v praxi realizovať. Potrebujeme plán, ktorý nebude iba formálnym splnením povinnosti, ale skutočným plánom obnovy našej krajiny,“ uzatvára Marta Mútňanová z WWF Slovensko.
Každý členský štát v národnom pláne určí, čo, kde, v akom rozsahu a akým spôsobom chce obnovovať. Plán má vychádzať z dostupných vedeckých poznatkov a dát a obsahovať konkrétne opatrenia, ich časový rámec, spôsob financovania aj monitorovanie výsledkov.
Opatrenia sa týkajú deviatich oblastí stanovených nariadením:
Kristína Bocková, PR & Media expert, WWF Slovensko, MT: +421 903 734 348 / Email: kbockova@wwfsk.org / Web: wwfsk.org
Jozef Ridzoň, SOS/Birdlife Slovensko, MT: +421 902 222 160/ Email: ridzon@vtaky.sk / Web: vtaky.sk
https://wwfsk.org/article/slovensko-ma-moznost-ukazat-ako-bude-slovensko-obnovovat-prirodu