Ofenzívu HC Košice posilnilo zvučné meno. Po dlhých sedemnástich rokoch v zahraničí sa rozhodol pre návrat domov útočník Tomáš Jurčo. 33-ročný bronzový medailista z olympiády v Pekingu so sebou prináša bohaté skúsenosti zo svetového hokeja. V prestížnej NHL odohral v dresoch Detroitu, Chicaga, Edmontonu a Las Vegas 231 zápasov, v ktorých nazbieral 55 kanadských bodov za 23 gólov a 32 asistencií. V uplynulých piatich sezónach hral v KHL, vyskúšal si aj najvyššiu súťaž vo Švajčiarsku.
Tomáš, po dlhých rokoch sa vraciate do materského klubu. Pamätáte si ešte na svoj posledný štart v košickom drese?
Mal som šestnásť rokov a odchádzal som teda ešte ako dorastenec. Vraciam sa teda po sedemnástich rokoch a je to veľmi zaujímavý pocit. Ja som vždy vedel, že sa raz vrátim a teraz nastal ten správny čas. Zapadlo to aj z pohľadu môjho osobného života a veľmi sa teším na sezónu v košických farbách.
Vaše obľúbené číslo 13 je v Steel aréne vyvesené na počesť Jána Selveka. Nemrzí vás, že už nie je k dispozícii?
Trochu áno. S trinástkou som odohral celú mládežnícku kariéru a pre mňa bolo spájané hlavne s Arnem Krotákom. Pána Selveka som totiž ako hráča nezažil. Obaja sú každopádne veľkými legendami a nebolo by úctivé obliecť si ich číslo. Rozhodol som sa pre číslo 92. Je to rok môjho narodenia a mal som ho pár sezón v zámorí i v KHL.
Aké sú vaše očakávania od návratu na Slovensko?
Ťažko povedať. Extraliga je určite kvalitná a zároveň trochu podceňovaná. Viem, že je tu veľa výborných hráčov a hrá sa rýchly hokej. Zatiaľ som tu však neodohral ani zápas a múdrejší budem po príprave.
Košičania pokračujú so slovenským kádrom. Čo na to hovoríte?
Tá vlaňajšia sezóna bola výborná a verím, že na to nadviažeme. Chcem k tomu pomôcť ako len viem a som presvedčený, že tu máme veľa šikovných slovenských hráčov. Uvidíme ako budú vyzerať výsledky a ako na to bude reagovať vedenie. Je to každopádne veľmi sympatická cesta.
Ste pripravený prevziať pozíciu hviezdy tímu?
Počítam s tým, že očakávania sú veľké. Snažím sa na to nemyslieť a sústrediť sa na svoju prácu. Je jedno, či vás vnímajú ako hviezdu, alebo hráča štvrtej päťky. Podstatné je pomôcť tímu.
Viete si predstaviť pôsobenie v šatni, kde znie iba slovenčina?
Pre mňa to bude po rokoch veľká novinka a je to veľmi zaujímavý detail. Zrazu budem rozumieť aj to, čo nechcem. Po rokoch v zahraničí je to zvláštne, ale určite sa na to nesťažujem.
Je tu aj možnosť prípadného odchodu do zahraničia?
Tak ako som povedal, aj z pohľadu rodiny je pre mňa návrat domov v tejto chvíli veľmi výhodný a rád by som tu teda zotrval celú sezónu.
Prichádzate do nového tímu, ale v Košiciach ste trávili každú letnú prípravu. Dá sa teda povedať, že zoznamovací proces bude rýchly?
Určite áno. Trénujem tu každé leto s hráčmi HC Košice i s kondičným trénerom Danom Kičurom. Spravidla som tu bol ešte aj v období, keď už slovenská extraliga štartovala. Poznám všetkých ľudí v organizácii a hoci som za Košice v profi hokeji nikdy nehral, som tu doma.
V Kristových rokoch vás čakajú poplatky za prvý extraligový štart či prvý gól...
To je pravda, ale to k tomu patrí. Už sa teším na to, ako zaplatím za prvý gól.
V košickej šatni ste sa stretli s parťákom z bronzového olympijského tímu z Pekingu Mislavom Rosandičom. Presviedčate ho, aby tu zotrval?
Povedal som mu to viackrát. Musí ostať a nikde ho nepúšťame. Na druhej strane chápem, že ak by dostal výbornú zahraničnú ponuku, tak by to bolo veľké lákadlo. To k hokeju patrí.
Vaši najbližší si vás užijú v košickom drese vôbec prvýkrát. Aký to bude pocit, hrať doma?
Toto je ďalšia vec, na ktorú sa teším ja a na ktorú sa tešia aj moji blízki. Na niekoľkých mojich zápasoch boli samozrejme aj v zahraničí, ale toto bude niečo iné. Prídu kamaráti a určite budem vnímať dopyt po lístkoch. To sú však príjemné starosti a už teraz sa teším na štart samotnej sezóny.