Do Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach (UNLP) prichádzajú denne poďakovania za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Doteraz sme sa o ne delili najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Tento ďakovný list sa nás však dotkol mimoriadne silno.
Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že pacient Jaroslav nezabudol na svoju vďačnosť ani takmer dva roky po poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Bol v kritickom zdravotnom stave, ale vďaka multidisciplinárnej spolupráci odborníkov z UNLP a VÚSCH dnes žije.
List od pána Jaroslava:
„Týmto listom by som chcel vyjadriť svoju najhlbšiu vďaku, uznanie a obdiv chirurgickému tímu, anestéziologickému tímu a celému personálu UNLP Košice, ktorí sa podieľali na mojej urgentnej záchrane života v októbri 2024.
Na Vaše pracovisko som bol preložený v kritickom stave priamo z vedľajšieho VÚSCH, kde som predtým absolvoval náročnú Rossovu operáciu srdca, komplikovanú infarktom a zlyhaním srdca (výkon srdca pod 35 %). V tomto už beztak kritickom stave sa u mňa rozvinula ďalšia fatálna komplikácia – akútna nekrotizujúca pankreatitída s masívnym krvácaním do brušnej dutiny a hemoragický šok. Moja celková šanca na prežitie bola podľa medicínskych štatistík na úrovni približne 1%. Situáciu dramaticky komplikoval fakt, že som nositeľom raritnej krvnej skupiny.
Následne ma Váš chirurgický tím musel urgentne operovať. Išlo o nesmierne náročný zákrok spojený s odstránením nekrotických častí z hlavy pankreasu. Celá táto brušná operácia prebiehala za extrémne sťažených podmienok. Lekári napriek tomu dokázali masívne vnútrobrušné krvácanie zastaviť, čím ma vytrhli z náručia smrti.
Spolupráca oboch ústavov cez vnútorné prepojovacie chodby a výťahy monobloku v kritických minútach fungovala ako dokonale zohraný stroj.
Len 48 hodín po tomto masívnom vnútrobrušnom krvácaní, ma v kritickom stave viezli z UNLP späť na VÚSCH na neodkladnú reoperáciu hrudníka.
Najväčším stelesnením ľudskosti a nadštandardnej starostlivosti bol moment, kedy lekár z Vášho chirurgického tímu prišiel osobne za mnou priamo na kardiochirurgickú JIS VÚSCH, aby mi odborne vybral brušné drény. To, že lekár neváhal prejsť medzi nemocnicami kvôli bezpečnosti a minimálnemu zaťaženiu pacienta, búra akékoľvek byrokratické bariéry slovenského zdravotníctva. Je to hmatateľný a živý dôkaz toho, že memorandum o spolupráci medzi UNLP a VÚSCH zachraňuje ľudské životy v praxi.
Chcem na tomto mieste obzvlášť vyzdvihnúť prácu a obrovskú ľudskosť sestry I. kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny (pozn. na fotografii s pacientom), ktorá sa o mňa obetavo starala v kritických dňoch. Napriek tomu, že mala za sebou dve extrémne náročné denné zmeny po sebe, jej výnimočný prístup bol pre mňa nesmiernou psychickou vzpruhou a dodával mi silu bojovať o život.
Nikdy nezabudnem na moment, kedy ma v kritickom stave osobne sprevádzala a hlboko ľudsky ma držala počas celého náročného transportu cez prepojovacie chodby monobloku späť na reoperáciu do VÚSCH. Tento jej osobný prístup v minútach najväčšej neistoty pre mňa znamenal všetko.
Prežiť takúto kaskádu diagnóz je medicínsky zázrak. Tento úspech je vizitkou excelentnej práce Vašich lekárov a ich bleskovej spolupráce s VÚSCH.
Z celého srdca Vám ďakujem, že vo Vašej nemocnici pracujú hrdinovia, vďaka ktorým som dostal druhú šancu na život.“
Reagoval aj riaditeľ
Na ďakovný list reagoval aj samotný riaditeľ nemocnice MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD., MPH: „Slová pána Jaroslava sú pre nás nesmierne silným momentom. Pretože, často sa stáva, že ľudia sa po náročných životných udalostiach snažia nemocničné prostredie čo najskôr vytlačiť z pamäti. V tomto prípade sa však stalo niečo výnimočné. Pán Jaroslav ani po takmer dvoch rokoch nezabudol. Namiesto hľadania nedostatkov vyzdvihol ľudskosť, odbornosť a obetavosť zdravotníkov. A práve to je mimoriadne silné a inšpiratívne posolstvo pre nás všetkých. Som nesmierne hrdý na všetkých zamestnancov UNLP – lekárov, sestry, anestéziologické tímy, chirurgov aj ostatný zdravotnícky personál, ktorí sa podieľali na záchrane jeho života. Osobitne si vážim aj výnimočnú spoluprácu medzi UNLP a VÚSCH, pretože, keď ide o ľudský život, hranice medzi pracoviskami neexistujú. Existuje len spoločný cieľ – pomôcť pacientovi.“
Pán Jaroslav sa napokon na kliniku rozhodol vrátiť, no nie kvôli zdravotným ťažkostiam, ale chcel osobne poďakovať za starostlivosť a stretnúť sa s vedením kliniky. Osobne sa spoznal so sestrou Jankou Čovanovou, ktorá ho sprevádzala pri presune na VÚSCH. Jeho túžbou bolo znovu s ňou prejsť po spojovacej chodbe medzi UNLP a VÚSCH – tentokrát ňou prešli, ale pán Jaroslav už neležal na nemocničnom lôžku, ale kráčal po vlastných nohách.